September 29, 2013

FRANCESCA WOODMAN

Francesca Woodman / 3.4.1958-19.1.1981

Žila prikrátko na to, aby sa jej osobnosť, či už ľudsky alebo profesionálne, vyformovala.
Zato ale stihla vytvoriť mnoho fotografií, ktoré nám môžu byť inšpiráciou.
V jej vyjadrení seba, najmä cez svoje nahé telo, sa nám naskytá priestor pre mnoho otázok.


Francesca Woodman sa narodila v Denveri do rodiny umelcov. Fotografii sa začala venovať ako trinásťročná. Na súkromnej internátnej škole Abbot Academy začala v tmavej komore vyvíjať svoje fotografie a schopnosti. Keď sa v r. 1975 zapísala na Rhode Island School of Design, mala už pozoruhodne vyspelý umelecký pohľad.
Po ukončení štúdia sa v r. 1979 presťahovala do New Yorku. Hľadala si tam zamestnanie, ktoré sa jej však nepodarilo nájsť. Vzťah s priatelom sa jej rozpadol a Francesca z toho všetkého čoraz viac začala upadať do depresie. V r. 1980 sa preto nasťahovala k rodičom. Jej psychický stav sa žiaľ nezlepšoval. Ako povedal rodinný známy: Keď bolo zle chodila na terapiu, keď bolo lepšie, nedávali sme dosť pozor. A tak sa jej opakovaná samovražda, skokom z okna, raz predsa len podarila.
Aj keď používala rôzne fotoaparáty, cca 10 000 negatívov vytvorila na stredný formát (6x6cm). Jej pozostalosť tvorí aj vyše 800 zväčšením formátu 20x25cm. V jej tvorbe figurujú aj videá, ktoré majú dĺžku od 23 sekúnd po 3,15 minúty.
Prvá jej verejná prezentácia sa uskutočila v San Franciscu, až 30 rokov po jej smrti. Výstava, ktorá ukázala 176 pôvodných zväčšením a 5 videí, bola v r. 2012 sprístupnená v Guggenheimovom múzeu v New Yorku.
Fotografie sú miestami rozmazané, či už ide o optickú neostrosť alebo pohybovú, akoby sa nám autorka chcela niekam ukryť, utiecť ale nevie, ako to urobiť. Sú akokeby ste sa pozerali na niekoho v izolovanej bubline, naveky zamrznutého v čase. Vysvetlujä mýtologické prepojenie, aké mala so svojím médiom. 
Je hrdinkou feminizmu a až dodnes je to ona, na ktorú sa obrátiť, keď chceme vedieť, aké to je v koži dospievajúcej, tvorivej ženy, keď hľadáme zobrazenie trápenia či radostí.
Nie je jednoduché predstaviť si, čo by bola dosiahla, keby žila dlhšie.
Stále je veľmi citeľnou súčasťou našich životov, hovorí jej matka,  je s nami viac než dosť.






















































Subscribe to: Posts (Atom)