JULO Z DUNAJSKEJ

Spomenul som si na pána Jula Satinského.
Bol to renesančný človek a svojrázny mysliteľ.
Humorista, herec, spisovateľ.
Sveták z bratislavskej Dunajskej ulice.
Stále je mi blízky a mám ho veľmi rád.

Július Satinský / 20.8.1941-29.12.2002

Pochádzam zo schudobnenej poľskej šľachty. Náš rod je zapísaný v mníchovskej šľachtickej matrike od roku 1618, náš zoštátnený zámok leží na sever od Vratislavy (Rawicz). Prapradedo sa pridal k napoleónskemu pluku a tiahol s ním cez Slavkov až do španielskej Zaragozy. Na tejto trase sa nachádzajú celé húfy Satinských (od mnohých dostávam do televízie listy). Jeden zo Satinských sa priatelil s Komenským a na zozname chirurgických nástrojov nájdete takzvané Satinského kliešte na otváranie hrudného koša.
Na Maďara som príliš skromný, na Poliaka príliš zlý obchodník, na Čecha som príliš márnotratný a na Rakúšana príliš zdravo vyvinutý, napísal som o sebe pred rokmi a na tom trvám. Skrátka a dobre, náš rod mal vždy na to, aby sa pred ním triasla Európa - najmä Európanky.
Pokiaľ viem, nikto z našej rodiny nebol vysokoškolsky vzdelaný. Šľachtickú minulosť vystriedala kapitalistická éra: môj dedo bol veľkoobchodník s prasatami, otec vlastnil kaviareň Grand a za socializmu sme boli komedianti.
Moja manželka je doktorka psychiatrie a máme dve deti. S Milanon Lasicom vlastníme imaginárnu firmu L+S, obchod so slovnými hračkami, humorom a pesničkami s ručením neobmedzeným.
JS

Július Satinský & Milan Lasica

DESATORO O JULOVI SATINSKOM
1. Julo bol jedným z najtolerantnejších katolíkov-miništrantov, akých som poznal.
2. Bol fabulátorom par excellence. Ako veľký ctiteľ Alexandra Dumasa by určite ocenil toto slovné spojenie.
3. Hoci rád fabuloval, nikdy nevypustil z úst niečo, čo by sa priečilo jeho presvedčeniu.
4. Nikdy nebedákal.
5. Bol vtipný tak prirodzene, ako keď z oblohy padá dážď.
6. Bol ozajstný Človák.
7. Keď jedol, vychutnával jedlo. Keď spal, vychutnával spánok. Keď čítal, vychutnával knihu. Bol gurmán v najširšom zmysle slova. Chvíľu ste sa naňho dívali a dostali ste chuť žiť.
8. V Soirée hovoril: A vtedy sem si uvedomil, jaké je to umení mocné. Že nepoučuje, neusmernuje, len tak jemne človeka pinkne. A takto sa Julo správal nielen v umení, ale aj v živote.
9. Aj preto bol výborným otcom.
10. Jula som mal pred očami, keď som napísal: Žite tak, aby sa vo vašom živote dobre cítili iní.
Tomáš Janovic

 pamätník NA NAŠEJ ULICI JE SLOBODA / Dunajská ulica, Bratislava

WIKIPÉDIA
www.osobnosti.sk 

JOHN

John Winston Ono Lennon / 9.10.1940-8.12.1980

© Annie Leibovitz

noc v NYC

niekto v dave pred Dakota House povedal: je to, ako keby zabili prezidenta

je to ešte horšie, povedal iný

John Lennon skonal

svet bol v šoku

The Beatles

© Michael Cooper

Keď John v ten večer tak náhle zomrel, mala som pocit, že s ním zmizla polovica môjho ja. Jar prišla a odišla. Leto. Bola som prekvapená, že príroda tak intenzívne žiari, aj keď tu už John nie je. Pripadalo mi to ako zločin, že všetko je tak živé. Jeseň bola nádherná. A vtedy som si uvedomila, že zimy budú pre mňa ťažké. Od tej doby uplynulo niekoľko rokov. Keď som s ľudmi, keď objímam svoje deti, cítim sa dobre, usmievam sa. Pozerám sa na oblohu a srdce mi tancuje. Ale keď som sama, keď večerné svetlo sfarbí svet do rúžova, v temnote noci alebo za svitania, srdce sa mi chveje.

Yoko Ono

Double Fantasy

© Kishin Shinoyama

Dopoludnia 8. decembra 1980, navštívila domácnosť Johna Lennona fotografka Annie Leibovitz, aby vyhotovila jeho portréty pre nové vydanie časopisu Rolling Stone. Leibovitz neskôr vysvetlila dôvod, prečo chcela fotografovať len Johna - žiadny časopis vtedy nemal záujem umiestniť Yoko Ono na titulnú stranu. Lennon však trval na spoločných, manželských portrétoch. Leibovitz potom okrem iných, vyhotovila aj niekoľko záberov, na ktorej je nahý John a oblečená Yoko. To je presne o našom vzťahu, povedal Lennon, keď uvidel obrázky z polaroidu. Fotografovanie skončilo okolo obeda.

John Lennon & Yoko Ono - 8.12.1980

© Annie Leibovitz 

Popoludní, doma v Dakota House, Lennon poskytol asi trojhodinový rozhovor redaktorom rozhlasovej stanice RKO. V interwiev Lennon dlho analyzoval svoj duchovný prerod a ako kolovrátok stále opakoval, že verí v posmrtný život. Podvečer mali Lennonovci termín v štúdiu Record Plant East, kde pracovali na pesničke Walking On Thin Ice. Keď vychádzali z domu a mierili k autu, Lennon sa podpísal jednému z hŕstky prítomných fanúšikov na obal albumu Double Fantasy. Je to všetko, čo odo mňa chcete? - spýtal sa zdvorilo Lennon a mladík Mark Chapman súhlasne prikývol a neprítomne odpovedal: Vďaka John. Tento okamžik zachytil iný Lennonov fanúšik Paul Goresh (fotografia potom obletela celý svet). Lennonovci strávili v štúdiu niekoľko hodín. Cestou domov Lennon odmietol Ono večeru, len aby čo najskôr mohol dať bozk na dobrú noc svojmu malému synovi Seanovi.

K apartmánu v Dakote prišli okolo 22,45. Z limuzíny vystúpili na 72. ulici, hoci mohli zájsť na omnoho bezpečnejšie nádvorie. Prvá vošla do recepcie domu Ono, pár krokov pred Lennonom. Pán Lennon! - zakričal v podchode skrývajúci sa Chapman a v bojovom postoji vystrelil z revolvera Charter Arms 5 striel. Jedna Lennona minula, ďaľšie dve ho však trafili do chrbta a dve do ľavého ramena, pričom jedna strela mu prerušila srdečnú aortu. Lennon ešte stihol urobiť niekoľko krokov a povedal: Postrelili ma. Potom upadol do bezvedomia. Recepčný prikryl Lennona unifomou, vytrhol pometencovi z ruky revolver a spýtal sa ho: Viete čo ste urobili? Chapman chladnokrvne odpovedal: Ano, práve som zabil Johna Lennona. Vrah si vyzliekol kabát, sadol si na obrubník a čakajúc na príchod polície čítal Salingerovu knihu Kto chytá v žite. Lennona polícia odviezla do nemocnice St. Luke´s-Roosevelt Hospital Center. Tam ho, okamžite po prijatí, o 23,50 vyhlásili za mŕtveho. Príčinou smrti bol ťažký hypovolemický šok, v Lennonovom prípade strata 80 % krvi.

Yoko Ono sa rozhodla nevypraviť manželovi pohreb. Kremácia jeho tela sa uskutočnila 10. decembra na cintoríne Ferncliff Cemetery v NYC.

John Lennon a jeho vrah Mark Chapman - 8.12.1980 

© Paul Goresh

 

Počúval som platňu Plastic Ono Band a naštval som sa na Lennona, pretože tam spieval, že neverí v Boha a že neverí v Beatles.

Mark Chapman

vražedný revolver Charter Arms 38

úmrtný list

Dakota House / NYC

Strawberry Fields - pamätné miesto v Central Parku / NYC

John Lennon žil tak, aby svetu dal zo seba to najlepšie. Talentovaný, nekonvenčný génius. Áno, ale to by nebolo všetko. Chlapec z Liverpoolu, opustený jedným z rodičov a neskôr osirelý smrťou druhého, nosil ochrannú masku cynika, človeka ktorého sa nič nemôže dotknúť. Svojou verejnou osobnosťou a prostredníctvom rock´n´rollu sa však snažil vyjadriť to, čo všetci zdielame - zraniteľnosť, občasnú aroganciu, prechodný narcizmus, slabost a snahu stať sa lepším. Je krásne vedieť, že taký človek bol súčasťou mojej generácie.

Česť jeho opamiatke!

John Lennon v Hamburgu - 1961

(vpravo Paul McCartney, George Harrison a Stuart Sutcliffe)

© Jürgen Völlmer

  

Skladba Free As A Bird je jednou z posledných, na ktorej John Lennon pracoval.

Nedokončil ju.

Neskôr Yoko Ono materiál poskytla ostatným členom The Beatles, ktorí donahrávali podklady a pesničku sfinalizovali.

Uzavreli tak svoj rozsiahly retrospektívny projekt Anthology.

OFFICIAL WEBSITE
WIKIPEDIA

MERKUR

Kto by si pri vyslovení slova „merkur“ nevybavil planétu našej slnečnej sústavy? Asi každý. Niektorí si ale spomenú aj na známu stavebnicu Merkur. Kedysi som ju dostal od rodičov na Vianoce. Trikrát. Mal som päťku, šesťku a aj veľkú sedmičku. Boli to moje poklady. Viem o tom svoje. Ešte aj dnes, keď som už veľkáč, Merkur je pre mňa stále neobyčajná hračka.

Historicky sa počiatky stavebnice Merkur datujú k roku 1920. Vtedy pán Jaroslav Vancl v českej Polici nad Metují založil firmu Inventor, ktorá začala vyrábať rovnomennú stavebnicu. Jej súčiastky sa navzájom spojovali kovovými háčikmi, podobným z dnes používaného lešenárského systému Haki. Výrobca v roku 1925 prechádza na nový systém Merkur, ktorý sa zachoval v nezmenenej podobe až dodnes a začal jeho boom. Neskôr vznikla ďalšia, dnes už zabudnutá stavebnica budov Metropol a doplňujúca Popular, v ktorej boli použité úplne nove dielce. V roku 1930 sa začala výroba plechových elektrických mašiniek Merkur s vagónikmi. Predlohou bola populárna rýchliková lokomotíva Mikádo a vláčiková stavebnica bola veľmi obľúbená. Po roku 1933, stavebnica Elektrus umožňovala stavať už aj elektrické modely. Vývoj pokračoval už len drobnými úpravami súčiastok, návodov a krabíc. V roku 1940 bola výroba stavebnice prerušená v súvislosti s komerčným nedostatkom farebných kovov. Výroba hračiek Merkur bola obnovená v roku 1947 (od roku 1955 už s registrovanou ochrannou značkou) a pokračuje jemne inovovaná v rôznych verziách až dodnes.

Detská stavebnica Merkur obsahuje rôzne farebné kovové súčiastky. Charakteristickými sú dierky v jednotlivých častiach a malé šrófiky s matičkami. Dieliky sa k sebe presne hodia, dajú sa ľahko spojovať a rozoberať. Ich použiteľnosť a trvanlivosť je prakticky neobmedzená. Manipuláciou sa dajú postaviť mnohé zaujímavé modely z predlohy, napodobniť rôzne stroje a vytvoriť neobmedzený počet konštrukcií podľa vlastných námetov. Dieťa získava zručnosť a stavebnica mu pôsobí radosť, ktorá je mu povzbudením k ďaľšej tvorivej hre. Merkur baví, poučuje, uvádza do základov techniky.

Stavebnica Merkur mala to šťastie, že prežila. Stalo sa tak možno vďaka súhre okolností, ale hlavne, že svojou koncepciou bola viac ako geniálna. A stále je nadčasovou. Ako hračku ju doporučujem aj pre tieto časy. Myslím si, že Merkur bude vždy krásnym vianočným darčekom. Takým, akým bol aj pre mňa.

MERKUR/official

MERKUR/unofficial

ASTRID

Astrid Kirchherr

Narodila se 20.května 1938 v Hamburku. Už od dětství byla chytrá a nápaditá, navrhovala a šila si šaty. V roce 1957 začala studovat na jedné hamburské soukromé výtvarné škole. Původně se zapsala na katedru módního návrhářství, ale nakonec odcházela s diplomem umělecké fotografky. Když bylo Astrid dvaadvacet, ukončila studia a začala se věnovat fotografování. Mezi její spolužáky patřil také Klaus Voorman, který studoval grafiku. Po dvou letech přátelství se Klaus přestěhoval do domu v Altoně, ve kterém Astrid žila s rodiči a dědečkem. Jeden večer se kamarádi trochu pohádali, Klaus odešel ven a bezcílně bloumal ulicemi Hamburku. Z jednoho z tamních klubů uslyšel hudbu, která ho zaujala.

Vstoupil a naslouchal. Na pódiu tehdy sice nestáli Beatles, ale Rory Storm & The Hurricanes. Naproti jeho stolu však seděla parta Angličanů, která upoutala jeho pozornost. Ti kluci se pak přesunuli na pódium a hráli hudbu, do které se Klaus okamžitě zamiloval. Domů se pak vracel pozdě a už jako velký fanoušek Beatles. Když o svém zážitku pak vyprávěl Astrid, dívka nepochopila to nadšení. Teprve při třetí Klausově návštěvě klubu se Astrid nechala zlákat a šla s ním.

Ještě když jsem vcházela dovnitř, měla jsem strach. Na ten jsem ale rychle zapomněla, jakmile těch pět začalo hrát. Nedokážu vyjádřit, co jsem tehdy cítila. Něco mě prostě chytlo. Ještě tu noc jsem se zamilovala do Stuarta. Mezi Astrid s Klausem a všemi členy skupiny se pak vyvinulo přátelství. Po týdnu si Astrid přinesla foťák a fotografovala Beatles. Fotky zachycují skupinu v jejich oblíbených kožených bundách na střechách, v přístavu či v kolejišti. Nikdo neudělal tak dobré fotografie jako Astrid. Beatles pak často navštěvovali dům Kirchherrových a i Astrid s Klausem chodili do Kaiserkelleru. V listopadu 1960 se Astrid se Stuem zasnoubili. Sutcliffe tak opustil šatnu, kde bydlel s Johnem a Georgem, a nastěhoval se do vily v Altoně. Astrid na něj měla značný vliv i co se vzhledu týče. Ušila mu lesklý černý kožený kabát a úzké, vypasované kalhoty. Ty se kapele moc líbily a nechali si je taky udělat. A taky ona stála za slavnými účesy členů. Zbavila jednou Stua nahoru vyčesané vlny, jak to nosili Teddy Boys, a na způsob módního francouzského účesu mu padaly vlasy rovnou do čela. První se tomu smáli, ale nakonec ho následovali všichni kromě Peta Besta. 5. prosince 1960 byl George Harrison vykázán z Hamburku, protože nebyl plnoletý.

Znamenalo to konec čtyřměsíčního angažmá Beatles. Znamenalo to také rozchod skupiny se Stuartem Sutcliffem, který pokračoval ve studiu umění v Hamburku. S ostatními členy skupiny udržoval on i Astrid písemný kontakt a na vánoce 1961 oba navštívili Liverpool. Každý si tehdy už myslel, že je Stu nemocný. Trpěl totiž silnými bolestmi hlavy, kvůli kterým jednou ve škole i omdlel. Astrid rozhodla, že bude lepší, když zůstane v posteli a zůstala mu nablízku. Rentgen u domácího lékaře Kirchherrových nic neodhalil. 10. dubna 1962 Astrid volala její matka, že Stuart musí okamžitě do nemocnice. Zemřel cestou v dívčině náručí. Byla to pro ni těžká ztráta a dovedeme si představit, že nebyla sama.

Po Stuartově smtri upadla Astrid na několik měsíců do hlubokých depresí. John Lennon mi říkal, abych šla dál, tvořila, myslela, žila nebo zemřela. To mi ale Stuarta nikdy nepřivedlo zpátky. V roce 1964 začala Astrid pracovat jako nezávislá fotografka. Při jedné příležitosti fotografovala Beatles během natáčení filmu A Hard Day's Night. Dělala také fotografie pro obal alba George Harrisona Wonderwall Music. Ale postupem času byla Astrid fotografováním unavena. Každý časopis a noviny po mě chtěli, abych zase fotila Beatles. Nic jiného. Nakonec jsem to vzdala. Od roku 1967 jsem fotila jen zřídka.

Astrid Kirchherr se vdala za anglického bubeníka Gibsona Kempa, který hrál místo Ringa v Rory Storm & The Hurricanes. Manželství skončilo rozvodem po sedmi letech. Astrid pokračovala v práci jako barmanka, interiérová designérka a pak dělala pro hudební vydavatelství. Podruhé se vdala za Ulfa Krügera, se kterým založila v Hamburku fotografický obchod K&K. Mé druhé manželství skončilo. Lituji toho, že jsem neměla děti. Teď však žiji sama a jsem velmi šťastná.

V roce 1994 pomáhala s filmem Backbeat, který líčil její vztah k Stuartovi a k celým Beatles a také život během počátku kariéry Beatles v Hamburku.

© ASTRID KIRCHHERR