CHRISTOPHER TAMAS KOVACS

I continue to explore my fascination with time and entropy in my series New York.
By photographing multiple exposures from the same scene I show the contrast between the organized (the city) vs. chaos and disorder (the people).
I am fascinated with science, particularly with quantum mechanics and the possibility of a multiverse, or multiple, parallel universes, which also sets the stage for my style of photographic works.
I am also interested in exploring dreams, the subconscious mind and memory.
My photography focuses primarily on scenes containing elements of nature, architecture and people.
I capture “in camera” multiple-exposures of the same scene from different angles and later combines several multiple-exposure photographs together to form a single image.

C.T.K.

© CHRISTOPHER TAMAS KOVACS

BORDELLO

© VEE SPEERS

CALCIO STORICO FIORENTINO

Hra Calcio Storico, ktorá je považovaná za akéhosi predchodcu futbalu, láka tisícky priaznivcov do Florencie, na námestie Santa Croce. Každoročne počas júna, sa tu koná turnaj - zápasy, v ktorých si hráči nič nedarujú.

Ak by sme mali porovnať tento historický šport so súčasným fenoménom, veľa spoločného by sme nenašli. Jeho korene nachádzame v brannom cvičení rímskych vojakov, kde hra s loptou patrila medzi jednu z metód na posilnenie ich fyzickej sily. Podstatou bolo brániť protivníkovi prekročiť domácu líniu, uchopiť loptu a preniesť ju na druhú stranu bojiska. Drsní legionári, aby v hre dosiahli vytúžený cieľ, mohli svojich nepriateľov doslova lynčovať. Jediným zákazom bolo zabiť - to si ponechávali až na oficiálne zápasy. Samotná hra nedovoľovala oddych - tí, ktorí fyzicky nestačili, boli z arény vyhnaní a potrestaní.

Prvé záznamy sa objavujú v poézii Giovaniho Frescobaldiho z roku 1470, kedy sa začali organizovať zápasy na počesť významných šľachtických udalostí. Za vlády Habsburgovcov vo Florencii, sa na súboje zaneviera. K znovuzrodeniu dochádza až v roku 1898, kdy sa konali oslavy na počesť Ameriga Vespucciho. Začiatkom 20. storočia zápasy, kvôli vojne, opätovne upadajú do úzadia. Organizovať  znovu sa začínajú od roku 1930. Od toho momentu hra získala súčasný charakter.

Každý zápas sa začína nádherným defilé historických kostýmov zo 16. storočia. Účastníci pochodujú uličkami mesta k námestiu Santa Croce - je možné obdivovať hrdú zástavu Florencie, delostrelcov, halapartníkov, bubeníkov a na záver prichádzajúcich kapitánov s hráčmi jednotlivých mužstiev. V závere ceremónie generál turnaja vydá rozkaz k boji. Ide o magický moment, ktorý zanechá dojem v každom fanúšikovi.

Turnaja sa zúčastňujú 4 mužstvá, každé reprezentuje historickú Florenciu - modré/Azzurri spod baziliky Santa Croce, biele/Bianchi je od Santo Spirito, zelené/Verdi nesie meno San Giovanni, patróna mesta a červené/Rossi z farnosti Santa Maria Novella. Každé tvorí 27 hráčov - 15 bojovníkov Innanzi o Corridori v čele, 5 vysunutých obrancov Conciatori, 3 obrancovia Datori Innanzi v zadnej zóne a 4 útočníci Datori Indietro. Zaujímavým je, že hráč nesmie mať záznam v trestnom registri. Za dozoru veliteľa ihriska 50 minút rozhoduje 7 rozhodcov. Hoci hra má pevné pravidlá, povolené je takmer všetko, okrem kopov do hlavy a nečakaných úderov do tváre. Súčasťou taktiky sú bitky jeden na jedného. Zranený nemá náhradníka. Na pieskovom poli 80x40 metrov sa bojuje o tzv. úlovky La Caccia.

Calcio Storico nie je práve krásna hra, ale dokáže nás preniesť do lepších časov športu. Niet tu bohatých sponzorov, mnohomiliónových zmlúv… hráči sú oddaní svojmu mestu, štvrti. Žiadne trofeje - víťazi získajú len pozvanie na slávnostné jedlo. Nič viac. Motiváciou je samotná hra.

© CHRISTOPHER PILLITZ

CALCIO STORICO FIORENTINO