NIÈPCE

Joseph Nicéphore Nièpce / 7.3.1765-5.7.1833

Najväčšou vášňou Josepha Nicéphore Nièpceho bola veda. Ako syn kráľovského vyberača daní netrpel hmotnou núdzou a mohol sa tak, v rodinnom sídle v Burgundsku, naplno venovať bádaniu v rozličných oblastiach. So svojím bratom vynašiel bicykel bez šlapiek, objavoval spaľovacie motory. V roku 1826 sa zapísal do histórie fotografiou z Maison du Gras.

Pohľad z okna Nièpceho pracovne je vraj prvou fotografiou v dejinách. Prvenstvo francúzskeho vynálezcu zostávalo dlhé roky tajomstvom - fotografia bola objavená až v roku 1950 v podkroví istého londýnskeho domu.

Nièpce bol fascinovaný vynálezom litografie, metódou tlače z plochy. Aj tu ale bola predpokladom pre vznik obrazu aktívna ruka umelca. Nebol výtvarne nadaný a preto sa rozhodol objaviť samočinnú metódu zachytenie skutočnosti, ktorá by bola lacná, objektivistická, detailná a rýchla. Predpoklady pre nový vynález sa ponúkali: princíp Camera Obscura bol známy prinajmenšom od renesancie, citlivosť soli striebra na svetlo bola objavená už v roku 1727.

Na doske s rozmermi 20,5x16,5cm môžeme vľavo rozoznať okenice otvoreného okna. Vpravo od neho vidíme poschodie domu a holubník, strom hrušky, ktorého korunou presvitá nebo a skosenú strechu stodoly. Za stodolou sa skrýva pekáreň a úplne vpravo je ďalšie krídlo domu. Dlhá expozícia spôsobila, že na snímke slnko osvetľuje obe protiľahlé časti domu. Dobre rozoznateľné je aj pokrivenie vertikálnych línií spôsobené objektívom.

Vynálezcovia po celej Európe sa snažili fyzikálny a chemický princíp skombinovať. Problémom zostávalo, ako získané obrazy ustáliť, aby sa na svetle opäť nestratili. Niépce sa ako svetlocitlivú vrstvu rozhodol použiť asfaltový derivát, ktorý na svetle tvrdne.

Svoju metódu si najprv otestoval kopírovaním litografií. Portrét pápeža Pia VII. potrel olejom, priesvitný obrázok položil na sklenenú dosku s vrstvičkou asfaltu a potom vystavil slnečnému svetlu. Po dvoch hodinách asfalt na exponovaných miestach stvrdol, zatiaľ čo zatienené plochy vynálezca rozpustil levanduľovým olejom a terpentínom.

Niépce chcel ale zachytiť skutočnosť a preto nadviazal na svoje pokusy s Camera Obscura. Svoj vlastnoručne vyrobený prístroj nahradil profesionálnym modelom s bikonvexnými šošovkami.

V lete roku 1826 Nièpce do okna svojej pracovne postavil kameru s cínovú doskou a odklopil krytku. Expozícia trvala celých osem hodín. Po umytí dosky levanduľovým olejom držal v ruke prvú fotografiu v dejinách - pozitívny, zrkadlovo prevrátený obraz dvora jeho usadlosti v Maison du Gras. Svoj vynález pomenoval ako heliografiu, kresbu slnkom.

Niépce neskôr odcestoval do Anglicka za svojím bratom Claudom. Počas svojho pobytu predložil britskej Royal Society svoju heliografiu, ktorú opísal ako zachytenie nasvietených obrázkov v aparáte Camera Obscura len s pomocou svetla. Neuviedol však presný opis svojich postupov a vedecká akadémia jeho správu odmietla.
Sklamaný Niépce sa vrátil späť do Francúzska, kde ešte predtým všetky nákresy a vzorky odovzdal botanikovi Francisovi Bauerovi, ktorý dokázal ich význam oceniť. Niépce ďalej spolupracoval so svojím krajanom Louisom Jacquesom Mandé Daguerreom na zlepšenie fotografických metód, ale bez úspechu. Daguerre neskôr dosiahol úspech s metódou nesúcou jeho meno - daguerrotypia.

Nièpceho heliografia, na rube ktorej Bauer na rub napísal poznámku - prvý úspešný pokus monsieura Nièpceho trvalo zachytiť obraz prírody. takmer upadla do zabudnutia. Po Bauerová smrti snímka putovala z ruky do ruky. Naposledy sa objavila v roku 1898 v rámci výstavy fotografií v Londýne. Potom už úplne zmizla v prepadlisku dejín.

V apríli 1950 historici fotografie Alison a Helmut Gernsheimovci zverejnili v londýnskych novinách krátku správu o hľadanej heliografii. Na ich výzvu sa ozval staručký syn posledného majiteľa, ktorý snímku našiel medzi knihami a šatstvom svojej matky, ktorá zomrela v roku 1917.

Na doske však nebolo možné nič rozoznať a obraz nešlo ani reprodukovať. Heliografia preto putovala do laboratórií firmy Kodak, kde ju odborníci zreštaurovali. Gernsheimovci Nièpcemu vrátili jeho právoplatný titul prvého fotografa v dejinách, jeho snímku v roku 1973 venovali texaskej University of Austin.

WIKIPEDIA