JIWA

 AMANDLA

 AMORI

 BARABABAJAGAL

 BOOGALOO

 DEWA

 EWOKO

 GAGA

 HAMBUKALA

 IOMBORAYEKI

 KAMA

 LOWAMI

 MARWA

 NATA

 PZUKOSO

 ROMBWE

 TUTU

 URVA

 VAVAKO

YUKOMBASA

 ZOKWO

ANDREJ ŠEBAN

Hudobný skladateť a interpret Andrej Šeban tvorí ako osamelý plavec proti prúdu špinavej záplavy a prívalu barbarsky rozkladnej komercie, konzumu a smrtonosného merkantilizmu.
Andrej je muzikant, ktorý má základné vlastnosti pre tvorbu opravdivej hudby. V každodennom hluku nezabudol spievať, nestráca citlivosť na svet, prirodzenosť, úprimnosť k sebe samému. Aj keď o ňom vravia, že je dokonalý, neustále cvičí a znovu sa učí ovládať svoj nástroj. Experimentuje a improvizuje s nástrojmi, tónmi a zvukmi, má ich pod kontrolou. Ohmatávaním reality skúma i báda, hľadá hranice a možnosti. V rovnováhe sa zasieva do liečivého ticha, odnáša nás od stereotypu a vychodených algoritmov.

Ak hudba, podobne ako iné druhy umenia, nie je len funkciou zábavky a emócie a krásy, zostáva nám už len pojem Pravda. Približovanie sa k nej, jej hľadanie, poznávanie existencie, rozširovanie hraníc človekovho vedomia a stimul pre aktiváciu energie ľudského mozgu, to všetko sa už blíži k filozofii. Šeban svojou hrou tvorí život v pravde. A ako sa zvykne hovoriť, pravda nás oslobodzuje smerom ku kritickej zodpovednosti, teda k tomu lepšiemu, než je chaos, nehybné prázdno a zánik.
Ešte nie je všetko zatopené a stratené.

(voľne podľa Ivana Kadlečíka)

andrejseban.com
BEZVETRIE 22112014

ŽELEZNÁ STUDNIČKA

Len asi 5 kilometrov od centra Bratislavy, v hornej časti Mlynskej doliny na úpätí Kamzíka, sa nachádza prírodný areál lesov, chodníkov a rybníkov Železná studnička. Táto malebná časť bratislavského lesoparku je oázou pokoja a ideálnym miestom pre únik z mestského stresu. Je príťažlivá a je pre všetkých po celý rok. Ako ďaleko a na ako dlho severne od Patrónky zájdete, záleží len na vás.

Mesto v r. 1826 nechalo urobiť analýzu vyvierajúcej vody v Mlynskej doline. Zistilo sa, že ide o alkalický železitý prameň, ktorý nekôr podnikaví mešťania využili pre potreby kúpeľov. Názov Železná studnička sa takto rozšíril z jediného bodu na širokú oblasť od Červeného mosta až kamsi po bývalé sanatórium.
V pôvodnej Vydrickej doline sa už pred stáročiami usadili mlynári a postavili tu mlyny. Už koncom 14. storočia jestvovalo na Vydrickom potoku minimálne 9 obilných mlynov. Tie vtlačili krajine špecifický charakter natoľko, že od polovice 15. storočia sa ujalo pomenovanie Mlynská dolina. Prvý mlyn sa nachádzal pri ústí Vydrice do Dunaja, pri dnešnej Botanickej záhrade, posledný stál poniže prameňa Železnej studničky. Boli v činnosti až do konca 19. storočia. Niektoré boli neskoršie prebudované na výletné pohostinstvá, časom sa však menili na ruiny.
Dnes už len historický a pre mnohých záhadný názov Železná studnička a dobové pohľadnice pripomínajú zašlú slávu hornej Mlynskej doliny.

Ferdinandove kúpele pri Želenej studničke (Eisenbrundel/Vaskútacska) otvorili prvú liečebnú a spoločenskú sezónu v r. 1830. Vybudoval ich Jozef Pergameny. Stredisko v tajuplnom lesnom prostredí sa stalo veľkou konkurenciou Piešťanom, mondénnemu Baden bei Wien či Budínu. Čistý prameň bez farby a vône bol vhodný pre ľudí trpiacich bledosťou a slabosťou. V r. 1844 budovu odkúpil Jakub Palugay, ktorý kúpele prebudoval na hotel, významné uhorské výletné miesto. Mesto začalo spravovať lokalitu v r. 1894 a v r. 1938 sa uskutočnila rozsiahla revitalizácia celeho areálu. Časom úprava toku potoka Vydrica narušila režim spodných vôd a liečivý prameň zanikol. Šesťdesiate roky minulého storočia priniesli postupnú devastáciu a budovu v r. 1970 zlikvidovali.

Začiatkom 20. storočia Prešporský okrášľovací spolok postavil za budovou Ferdinandových kúpeľov pôvabný zasklený pavilón z dreva v secesnom slohu. Krásny záhradný objekt sa k dnešnému dňu nezachoval, stal sa obeťou likvidácie kúpeľov v r. 1970.

Dostupné údaje z prvej tretiny osemnásteho storočia spomínajú existenciu ôsmeho mlyna známeho ako Klepáč. Usadlosť bola relatívne malá, situovaná v zúženej časti údolia zovretá medzi zalesnenými svahmi. Z nepatrnej obhospodarovanej plochy prischlo mlynu označenie ako chudobný. Rozsiahlejšie územie, dnes rybník, bolo močaristé a neobhospodarované. Ako ostrovný dom bol úplne obklopený vodným korytom a privádzačom vody na mlynské koleso, vedeným na úpätí svahu a pokračujúci odtokom vody do Vydrice. Slúžil až do r. 1911, kedy ho odkúpil staviteľ Ľudovít Gratzl a čiastočne ho obnovil. Nový majiteľ Jozef Raban v ňom od r. 1932 prevádzkoval vyhľadávaný letný hotel s reštauráciou. V minulých 60. rokoch však začala postupná devastácia celého objektu. V súčastnosti už v obnovenej usadlosti Klepáč pulzuje nový život a je príjemnou časťou lokality Železná studnička. Zachoval sa jeho historický vzhľad - šindlová strecha, dobové okná a mlynské koleso na hornom prítoku. 

Budovu deviateho mlyna, ktorá pochádza z r. 1846 (mlyn skončil pracovať v r. 1868) radikálne prerobili okolo r. 1900 na letný penzión. Pod názvom Suchý mlyn pretrval do druhej svetovej vojny. Po znárodnení budova prešla do vlastníctva lesného závodu, ktorý si tu zriadil prevádzkový dvor a byty. V súčastnosti sa dokončuje jeho historická rekonštrukcia. 

Súčasťou vydrických mlynov boli vodné nádrže. Prvú nádrž si dali mlynári postaviť už v r. 1761. Po pretrhnutí hrádze v r. 1763 však nádrž zanikla. V r. 1846 Mlynskodolinská spoločnosť, podľa projektu Jozefa Beszédeša, vybudovala štyri vodné nádrže. Táto harmonická sústava technicky vylepšila pohon vydrických mlynov. Zánikom mlynov stratili nádrže svoju funkciu a bez potrebnej údržby spustli. V záujme oživenia celého územia pristúpilo mesto v r. 1901 k obnove a rekonštrukcii existujúcich jazier. Stali sa z nich rybníky s možnosťou kúpania, člnkovania, v zime sa tu korčuľovalo. Dodnes sú neodmysliteľnou romantickou časťou Železnej studničky.

Horný vstup do scenérie Mlynskej doliny tvorí do dnešných dni prechod pod Červeným mostom. Pôvodný železničný viadukt bol postavený v roku 1848 na trati Gänserndorf - Marchegg - Bratislava a realizovala ho talianska firma Felice Tallachini. Pomenovaný bol podľa červených tehál, z ktorých bolo postavených 9 oblúkových klenieb na kamenných pilieroch, ktoré 215 metrov dlhý most dvíhali do výšky 19 metrov ponad dolinu a koryto Vydrice. Most, z ktorého sa zachovalo len torzo, v r. 1945 zničilo ustupujúce nemecké vojsko. Po oslobodení postavila Červená armáda s podporou obyvateľstva za rekordných 7 dní dočasný most, ktorý bol v r. 1948 nahradený úplne novým mostom z oceľových nosníkov. Pre zachovanie pôvodného mena Červený most bol natretý na červeno a takýto ho poznáme aj dnes. Na západnom konci mosta je jeho staničný domec, za ktorým začínal tienistý 2 600 krokov dlhý Pálfyho chodník, pomenovaný podľa predsedu vtedajšieho Prešporského okrášľovacieho spolku grófa Štefana Pálfyho. Vo vnútri lokality Železná studnička bol vyhľadávaný aj romantický Simonyiho chodník. Oba spustli.

Na Železnej studničke je krásne!