V roku 1902 bol v Bratislave vybudovaný malebný súbor desiatich domov usporiadaných symetricky po oboch stranách úzkej Palárikovej ulice, ktorá prepája Jeleniu a Karpatskú. Od ich počtu je odvodený aj názov Zehnhaus.
Charakteristickým pre kolóniu je jej uniformita, ktorú zvýrazňuje samotný počet domov. Sú takmer rovnaké, odlišujú sa len drobnými detailami či už v štruktúre tehál, tabuľami s dátumom vzniku, okennými osteniami, členením fasád alebo kovovými prvkami stuženia. Domy sú zakryté jednoduchou stanovou strechou. Omietnuté časti pilierov v nárožiach spolu s vodorovnými pásmi pod veľkými oknami, naznačujú akúsi tektoniku objektu. Vstupy sú orientované z ulice. Domy majú štvorcový pôdorys, na každom podlaží sa nachádzajú štyri byty s vysokými stropmi. Jeden väčší dvojizbový a tri menšie jednoizbové. Pôvodne dvojposchodové s pivnicou, v roku 1926 nadstavili o jedno podlažie, čím sa počet bytov zvýšil. Úroveň nadstavby je vidieť aj dnes. Jej tehly majú klasický červenkastý a oranžový odtieň, kým tehly pôvodných troch podlaží majú žltkastý nádych. V suteréne sa nachádzala práčovňa a manglovňa. Pôvodné byty nemali vlastné sociálne zariadenia, len spoločné na chodbe. Kúpeľňu už nemali vôbec.
Kolónia vzišla na podnet mešťanostu Todora Kumlika ako mestská, robotnícka. Označovaná býva aj ako železničiarska, no nakoniec tu bývali zväčša mestskí zamestnanci a nižší úradníci. Projekt spracoval hlavný mestský inžinier a člen Prešporského okrášľovacieho spolku Henrik Szánto. Práce vykonala stavebná firma projektanta Ferdinanda Kittlera a konštruktéra Karla Gratzla, ktorá bola jednou z najvýznamnejších. Samotným staviteľom bol významný architekt Alexander Feigler, ktorý dal tvár viacerým objektom v Bratislave.
Areál, v blízkosti rušnej Šancovej ulice, sa zachoval v pôvodnej skladbe doteraz. Zeleňou obklopené, osamote stojace domy majú úplne inú atmosféru než zvyšok mesta, prostredie ulice má neopakovateľné čaro genia loci. Kolónia Zehnhaus dokumentuje, ako jeden z mála zachovaných príkladov, dobový názor na robotnícke bývanie. Preto sú jej hodnoty nielen urbanisticko/architektonické, ale aj sociologické. Celý súbor je národnou kultúrnou pamiatkou.
Charakteristickým pre kolóniu je jej uniformita, ktorú zvýrazňuje samotný počet domov. Sú takmer rovnaké, odlišujú sa len drobnými detailami či už v štruktúre tehál, tabuľami s dátumom vzniku, okennými osteniami, členením fasád alebo kovovými prvkami stuženia. Domy sú zakryté jednoduchou stanovou strechou. Omietnuté časti pilierov v nárožiach spolu s vodorovnými pásmi pod veľkými oknami, naznačujú akúsi tektoniku objektu. Vstupy sú orientované z ulice. Domy majú štvorcový pôdorys, na každom podlaží sa nachádzajú štyri byty s vysokými stropmi. Jeden väčší dvojizbový a tri menšie jednoizbové. Pôvodne dvojposchodové s pivnicou, v roku 1926 nadstavili o jedno podlažie, čím sa počet bytov zvýšil. Úroveň nadstavby je vidieť aj dnes. Jej tehly majú klasický červenkastý a oranžový odtieň, kým tehly pôvodných troch podlaží majú žltkastý nádych. V suteréne sa nachádzala práčovňa a manglovňa. Pôvodné byty nemali vlastné sociálne zariadenia, len spoločné na chodbe. Kúpeľňu už nemali vôbec.
Kolónia vzišla na podnet mešťanostu Todora Kumlika ako mestská, robotnícka. Označovaná býva aj ako železničiarska, no nakoniec tu bývali zväčša mestskí zamestnanci a nižší úradníci. Projekt spracoval hlavný mestský inžinier a člen Prešporského okrášľovacieho spolku Henrik Szánto. Práce vykonala stavebná firma projektanta Ferdinanda Kittlera a konštruktéra Karla Gratzla, ktorá bola jednou z najvýznamnejších. Samotným staviteľom bol významný architekt Alexander Feigler, ktorý dal tvár viacerým objektom v Bratislave.
Areál, v blízkosti rušnej Šancovej ulice, sa zachoval v pôvodnej skladbe doteraz. Zeleňou obklopené, osamote stojace domy majú úplne inú atmosféru než zvyšok mesta, prostredie ulice má neopakovateľné čaro genia loci. Kolónia Zehnhaus dokumentuje, ako jeden z mála zachovaných príkladov, dobový názor na robotnícke bývanie. Preto sú jej hodnoty nielen urbanisticko/architektonické, ale aj sociologické. Celý súbor je národnou kultúrnou pamiatkou.
