SMUTNÉ ČARO BRATISLAVY
Na úpätí Malých Karpát, vo vilovej štvrti severozápadne od centra mesta, v okolí dnešnej Partizánskej ulice (vtedy Vegelinovej), sa začiatkom 20. storočia rozprestierali väčšinou sady.
V jednom z nich, pod vinohradníckym záhonom Wolferla, vybudoval staviteľ Jozef Berný, podľa projektu architekta Dušana Jurkoviča, v rokoch 1929/1930 sanatórium významného lekára Karla Kocha.
V jednom z nich, pod vinohradníckym záhonom Wolferla, vybudoval staviteľ Jozef Berný, podľa projektu architekta Dušana Jurkoviča, v rokoch 1929/1930 sanatórium významného lekára Karla Kocha.
Už pri výstavbe myslel Koch aj na záhradu na priľahlom svahu, s rehabilitačnými prvkami, podľa návrhov architektov Otmara Klimeša a Jindřicha Merganca, ako bazén a oddychové plató s najdlhším svitom dňa, slúžiace ako slnečný kúpeľ. Nachádzali sa tu aj kamenné lavičky a stôl, fontána a vtáčie lavabo, bylinková lúčka a niekoľko ďaľších intímnych zákutí. Osadené sochy, Milenci a Matka s dieťaťom, umocňovali pocit galérie pod holým nebom.
Botanik Jozef Mišák, v r. 1932/1935, využil pestré členenie terénu, niekoľko terás spojených schodami, vhodným rozmiestnením dendrologického materiálu. Pôvodne vysadil 120 druhov, foriem a variet drevín a krovín, z toho 30 ihličnatých a 26 listnatých. Vytvoril tak veľmi pôsobivé dielo záhradného umenia.
Areál je štátom (ŠOP) vyhlásený ako chránený.
Areál je štátom (ŠOP) vyhlásený ako chránený.
Záhrada je však dlhodobo vystavená nepriazni osudu. Je neudržiavaná a plná náletových rastlín. Bazén je prázdny, sochy sa rozpadávajú, mobiliár je poškodený a sčasti rozkradnutý. Ak sa do nej náhodou dostanete (pre verejnosť je neprístupná), pohodlne sa neprejdete. Všetko tu rýchlo chátra.
V súčasnosti záhrada patrí pod správu Ministerstva vnútra SR. Aké má rezort so záhradou plány, známe nie je.
Napriek všetkému, má Kochova záhrada v sebe stále isté čaro a nám zostáva len si predstavovať, aká bola kedysi krásna.
