Kuba, a zvlášť Havana, patrí v archíve Jana Šibíka k jeho dlhodobým témam.
Vracia sa tam nie kvôli exotike, ale pre jej rytmus a atmosféru, v ktorej sa krása prirodzene stretáva s únavou času.
V uliciach Havany zachytáva okamihy medzi svetlom, tieňom a pohybom ľudí — krátke stretnutia, nenápadné gestá a skryté pohľady.
Jeho fotografie nepôsobia inscenovane, ale ako dotyky reality, akoby vznikali priamo v dychu ulice, v jej hluku aj tichu.
Šibíkova Havana je mestom kontrastov: krehká aj odolná, spomalená aj pulzujúca.
V týchto obrazoch nejde o vysvetlenie, ale o prežitie okamihu — miesto, kde mesto rozpráva vlastný príbeh.
