Existujú fotografie, ktoré zachytávajú realitu. A potom existujú fotografie, ktoré vytvárajú vlastný svet. Práve do tej druhej kategórie patrí séria Biely tieň slovenského fotografa Tona Stana. Na prvý pohľad pôsobia tieto snímky znepokojujúco – tiene sú biele, svetlá tmavé a postavy akoby vystúpili zo sna alebo dávno zabudnutej legendy.
Séria vznikla z experimentu s veľkoformátovým fotoaparátom, pri ktorom Stano namiesto filmu použil fotografický papier. Z technickej náhody sa postupne zrodil osobitý fotografický svet, pohybujúci sa medzi realitou a predstavivosťou. To, čo mohlo zostať len zaujímavým experimentom, sa stalo základom jedného z najvýraznejších autorových cyklov.
Biely tieň preto nepôsobí ako hra s fotografickou technikou, ale ako premyslená výtvarná výpoveď. Pripomína, že fotografia nemusí iba zaznamenávať svet okolo nás. Dokáže vytvárať nové spôsoby videnia a pozývať diváka do miest, kam sa bežným pohľadom nemožno dostať.
