Rekreačný areál pod hradom, nad nábrežím pri ústí tunelu, mal byť veľkolepý projekt. Okrem troch bazénov, skokanskej veže, šatní a plochy na slnenie, tu chceli postaviť aj malú rehabilačnú kliniku a výletnú reštauráciu. Voda sa mala čerpať z Dunaja, do bazénov mala stekať umelým vodopádom po skale blízkeho bývalého kameňolomu, na ktorej by sa ohrievala slnečnou energiou. Mala to byt moderná a ekologicka stavba pre 2.500 návštevníkov.
Práce sa začali v r. 1941. Vzhľadom na zložité geologické podmienky to bola náročná výstavba. Keď sa raz bager prepadol do takmer trojmetrovej hĺbky a objavili sa podzemné priestory, plánovaná hĺbka olympijského bazéna bola zmenená z 5 na 2,5 m a práce boli niekoľkokrát prerušované až zastavené. Posledná etapa, s opätovnou prestávkou, prebehla v rokoch 1952 až 1968, keď jediný dobudovaný bazén skúšobne napustili vodou. Vyskytol sa však obrovský únik a bazén, cca 1.000 m³, vytiekol behom troch dní. Od projektu tzv. Bacílkovho kúpaliska sa vtedy definitívne odstúpilo. Časom sa riešilo alternatívne využitie dostavaného objektu. V happeningovom bazéne sa koncertovalo a hralo divadlo, miesto sa stalo kultovým. Areál však časom zchátral a časť bazénu pohltila náletová vegetácia.
Dnes je majiteľom pozemku finančná skupina, ktorá vypísala architektonickú súťaž na riešenie priestoru. Zatiaľ nie je jasné, čo na tom mieste bude stáť.
Dnes je majiteľom pozemku finančná skupina, ktorá vypísala architektonickú súťaž na riešenie priestoru. Zatiaľ nie je jasné, čo na tom mieste bude stáť.
(dávnejšie, od času, kedy sa na bazéne prestalo definitívne pracovať, v blízkej Machovej vile strážila komunistická polícia vrchného eštébáka Karola Bacílka)
Nedávno som sa tam bol pozrieť.
Tá kombinácii jarnej divočiny s graffiti na stenách bazéna tvorí úžasnú scenériu. Takú hippies. Pripomína mi časy, keď som tam, ako mladý chuliš, chodil s kamošmi.
V tom priestore som pocítil niečo zvláštne, čosi nepoznané sa ma dotýkalo. Ako sa vraví, niečo bolo v lufte.
To prázdno sa mi odhalilo až neskôr.
Tá kombinácii jarnej divočiny s graffiti na stenách bazéna tvorí úžasnú scenériu. Takú hippies. Pripomína mi časy, keď som tam, ako mladý chuliš, chodil s kamošmi.
V tom priestore som pocítil niečo zvláštne, čosi nepoznané sa ma dotýkalo. Ako sa vraví, niečo bolo v lufte.
To prázdno sa mi odhalilo až neskôr.
Kedysi v Prešporku vynálezca Johann Kempelen vymyslel akýsi časostroj, podzemnú sústavu, v ktorej sa malo vchádzať do iných reálií.
To tajomno ožilo až náhodou, keď sa vedľa seba ocitli bazén, dopravný tunel a dávne šachty systému dopravy vody na hrad.
Vzniklo tak vraj čosi nebezpečné a to malo byť dôvodom na ukončenie prác na Bacílkovom kúpalisku.
To tajomno ožilo až náhodou, keď sa vedľa seba ocitli bazén, dopravný tunel a dávne šachty systému dopravy vody na hrad.
Vzniklo tak vraj čosi nebezpečné a to malo byť dôvodom na ukončenie prác na Bacílkovom kúpalisku.
Je to magický bazén. Aj keď je pre neplavcov. A ja plávať viem.
