(e-mail)
Janko, Ty si ma v živote prekvail už viackrát. Prvýkrát to bolo niekedy koncom 60. rokov vo Véčku. Vtedy si ma, Ty už nadupaný bigbiťák a ja mladý chuliš, oslovil a potľapkal po pleci - Starý môj. Začala sa tak naša spoločná ontheroadstory životom. Prekvapil si ma aj v roku 1995, ked si ma pozval spolupracovať na Tvojom albume Čiernobiely svet. Minulý týždeň si prišiel Sám. To je pre mňa Tvoje posledé prekvapenie - je to krásna kolekcia pesničiek. Počúvam Ťa spievať - Šetrím zázrakmi slov, poznám pád z výšky snov, už viem koľko má deň malých nocí... Tvojmu šepotu duše som porozumel. Chvíľami mi z tej muziky vlhnú oči... lebo si mi v nedeľu povedal - Je to aj o Tebe. Ďakujem Ti za pekný vianočný darček, vážim si ho. Starý môj, mám Ťa rád! P.S.: Ver mi, že keď Ti niekedy nedvíham telefón, chcem len byť sám, ako keď zametú.
