Ucho sveta si už vypočulo veľa novej muziky po tom, čo vyšiel posledný bítlsácky album Abbey Road (26.9.1969/UK, 1.10.1969/USA), hoci posledným vydaným bol Let It Be. V hlasovaniach o najlepší album je často obchádzaný v prospech farebnejšieho Seržanta a temnejšieho Revolveru. Táto séria nepredvídateľných piesní pôsobí však premyšlavejším dojmom a je jednotnejšia. Je to ich zásadné dielo plné spoločenských komentárov a je rovnako progresívne, ako čokoľvek, čo legendárna štvorka kedy nahrala. Väčšina skladieb pochádza z nahrávania dokumentu Get Back, len pesničky Come Together, Here Comes The Sun, You Never Give Me Your Money a The End skomponovali Beatles pre tento projekt. Album sa okamžite vyšplhal na vrchol hitparád , získal Grammy za najlepší zvuk a stal sa ich najpredávanejším. Zároveň šlo o prvú platňu kapely, publikovanú len v stereoverzii.
Beatles v Abbey Road excelovali.
Ale už len ako ilúzia. Po niekoľkých týždňoch práce na albume bolo jasné, že ich dni sú spočítané. Lennon a McCartney dospeli k vzájomnej kompromisnej pomste.
Nový
album nemal dlhšiu dobu názov. Jeden z návrhov znel
Everest, inspirovaný značkou cigariet zvukového technika. Bolo to
výstižné, veď predsa zdolali mnohé vrcholy populárnej hudby. Avšak pri
uvažovaní
o fotografovaní v Himalájach názov zavrhli. Zhodli sa na názve Abbey
Road, čo je názov ulice, v ktorej nahrávky
vznikli. Fotografie na obal sa mali
zrealizovať tiež v okolí. 8. augusta 1969 o 10,00 dopoludnia sa ulica policajne
uzavrela na 10 minút, aby Iain Macmillan mohol z rebríka 6x zvečniť Beatles
kráčajúcich po prechode, ktorý sa takto stal najslávnejším na svete. Fotograf
sa pokúsil zbaviť volkswagenu vľavo, ale kedže Beatles boli kedysi Beetles,
zostal v zábere ako vhodná kulisa. Vznikol kultový a veľakrát parafrázovaný
záber. Zadnú stranu obalu tvorila fotografia múra pri štúdiu, na ktorom je
tabuľka s názvom ulice. Prasklinu v múre niektorí teoretici považujú za
mystické znamenie o rozpade skupiny.
Obal neskôr slúžil ako hlavný dôkaz v prospech
teórie o smrti Paula. Podľa bizarnej hypotézy ide na foto v podstate o pohrebný
sprievod s McCartneyom v úlohe zosnulého. Existovali pre to dva dôvody: bosé
nohy sú znamením smrti Cosa Nostry a na poznávacej značke volkswagenu je 28IF - Paul by sa dožil 28 rokov, keby (If) zostal
nažive. To že mal vtedy 27 sa ignorovalo, pretože podľa hinduistickej tradície
sa deň pôrodu považuje za prvé narodeniny - tak elegantne bola nezrovnalosť
vyriešená. Popieranie smrti vraj nemalo žiadnu váhu - po prechode kráča
dvojník, ktorý sa prezradil tým, že drží v pravej ruke cigaretu, čo by ľavák
McCartney neurobil. Celú mašinériu spustil dee jay Russ Gibbs z detroitského
rádia WKNR. On prišiel s domienkou, že sa Paul 9. alebo 10. novembra 1966
pohádal v štúdiu s ostatnými Beatles, rozzúrený opustil nahrávanie, nasadol do
svojho Aston-Martinu, havaroval a pri nehode prišiel o hlavu. Potom vraj Brian
Epstein jeho smrť ututlal a nahradil ho iným mužom.
Hoci londýnska lokalita Abbey Road
je britskou kultúrnou pamiatkou, nahrávací komplex nie žiadnym skanzemom, ale frekventovaným
miestom vzniku vysoko kvalitných nahrávok. Jeho technické zariadenie sa
neustále inovuje v súlade s vývojom nahrávacej techniky. Skladá sa zo štyroch
štúdii. Studio One poskytuje najväčší priestor a vznikajú tu predovšetkým
nahrávky vážnej a filmovej hudby. Využívali a využívajú ju umelci formátu Herberta
von Karajana, Josého Carrerasa, Marie Callasovej, ale aj Roda Stewarta alebo
Stevieho Wondera. Studio Two je azda najslávnejším štúdiom na svete, pretože
práve tu vznikla väčšina nahrávok Beatles. V Studiu Three zasa nahrávali Pink
Floyd, U2 či Coldplay. Štvrtým štúdiom komplexu Abbey
Road je Penthouse, ktorý slúži predovšetkým na
digitálne mixovanie v stereu aj vo viackanálovom zvuku.
