MUŽ S ODHALENOU HRUĎOU PRED OKUPAČNÝM TANKOM
foto © Ladislav Bielik
21. augusta 1968 sa odohrala na Šafárikovom
námestí v Bratislave udalosť, ktorá naveky spojila dvoch mužov. Emil Gallo
sa s odhalenou hruďou postavil proti hlavni okupačného tanku, Ladislav
Bielik v rozhodujúcom okamihu zarámoval jeho gesto do hľadáčika svojho
fotoaparátu a pohotovo stlačil spúšť. Tak vznikla fotografia, ktorá je
dodnes najvýraznejším symbolom spontánneho odporu slovenských a českých občanov
proti invázii armád Varšavskej zmluvy do Československej socialistickej
republiky. Spolu s ďaľšími 186 zachovanými Bielikovými fotografiami z ulíc
Bratislavy sú významným svedectvom o zásahu štátov Varšavského paktu proti
rodiacej sa demokracii v srdci Európy. Dokumentujú historickú drámu, ktorá
sa vymkla z rúk moskovským režisérom a scénaristom. Občania Československa, ponížení do úlohy komparzu a divákov, sa na
niekoľko dní stali hlavnými aktérmi inteligentého odporu. Jedným z nich bol
aj Ladislav Bielik so svojimi fotoaparátmi.
Bielikova fotografia Muž s odhalenou hruďou
pred okupačným tankom je vo svete najznámejšou fotografiou slovenského autora.
Vo viacerých prestížnych publikáciach je zaradená medzi 100 top fotografií 20.
storočia. Prvý a poslednýkrát bola Bielikova fotografia publikovaná s jeho
osobným súhlasom v mimoriadnom vydaní denníka Smena 22. augusta 1968. O tri
dni neskôr v redakcii Welt am Sonntag v spolkovom Nemecku už jeho
súhlas nepotrebovali a ako autora uviedli Deutsche
Presse Agentur (dpa), ktorá fotografiu prevzala z výtlačku Smeny. O deň neskôr
ju za oceánom v The New York Times uverejnili s popisom Photo: United Press
International. V nasledujúcich rokoch nasledovali desiatky ďaľších nelegálnych
uverejnení, okrem iného aj v knihe 100 Photographs that Changed the World (Life
Books, USA, 2003), kde sa uvádza Photograph from Stern.
Fotografia sa stala ikonou symbolizujúcou odpor proti násiliu a používala sa
ako fotodokumentácia k udalostiam Pražskej jari. V rámci zjednodušenia či pre
nepresnosť sa často uvádzalo ako miesto vzniku Praha. V jednej učebnici dejepisu
ju dokonca nazvali Lidové povstání v Budapešti - říjen 1956. Právne kroky s cieľom
dosiahnúť nápravu pri prušovaní Bielikových autorských práv boli úspešne
dokonané iba v Nemecku. Občiansky senát Krajinského súdu Frankfurt nad Mohanom
koncom roku 2004 vyniesol rozsudok, v ktorom žalovanú Deutsche Presse Agentur
GmbH zaviazal, aby upustila od jej výroby, rozmnožovaniu, predaja alebo
uvádzania do obehu, a zároveň prisúdil autorstvo Ladislavovi Bielikovi a
autorské práva jeho dedičom.
Ladislav Bielik
Ladislav Bielik sa narodil 28. mája 1939 v
Leviciach. Po
maturite na chemickej priemyslovke pracoval vo Virologickom ústave SAV. Vtedy
začal fotografovať. V roku 1965 nastúpil do športového týždenníka Štart. O rok
neskôr sa stal fotoreportérom denníka Smena. V roku 1968 sa oženil s novnárkou
Alicou Malou. Vrcholom jeho tvorby sú fotografie z ulíc Bratislavy, ktoré
urobil počas prvých dní intervencie štátov Varšavskej zmluvy v auguste 1968.
Fotografia Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom bola v roku 1968
zaradená do výstavnej kolekcie World Press Photo. Neskôr túto snímku opakovane
vybrali do renomovaných súborov najlepších fotografií 20. storočia. V roku 1971
odišiel zo Smeny do Štartu. Po roku 1975 musel, ako jedna z obetí normalizácie, aj z
tejto redakcie odísť. Dôvod - fotografie z intervencie. Živil sa na voľnej
nohe. Jeho fotografie sa sporadicky objavovali v časopisoch Štart, Život,
Slovenka a denníku Smena. Zahynul v roku 1984 v Budapešti počas automobilových
pretekov pri výkone svojho povolania.
Emil Gallo
Emil Gallo sa narodil 21. mája 1924 v Kraľovanoch.
Vyučil sa za inštalatéra. Po vojne sa s matkou presťahoval do Bratislavy,
kde žili v Karlovej Vsi. Ako inštalatér, špecialista na vodu a plyn,
vystriedal niekoľko pracovísk. Naposledy pracoval v bratislavských Komunálnych
službách. V roku 1948 sa oženil s Margitou Nitrianskou, pôvodom z Nitry.
Najskôr bývali na Vydrici, neskôr na Sokolskej ulici. Vo vedľajšom dome býval
predstaviteť neskoršieho normalizačného procesu Vasiľ Bilak a začiatkom 60.
rokov aj predstaviteľ Pražskej jari Alexander Dubček. O svojom čine z 21.
augusta 1968 sa doma ani v práci nikomu nezmienil. V roku 1972, v hlbokej
depresii dobrovoľne odišiel zo sveta.
21. 8. 2013 / Bratislava
