Robert Frank
Písal sa rok 1959 a v USA sa objavila šokujúca kniha. Fotografická esej The Americans. Hoci jej autorom bol nenápadný švajčiarsky turista, spôsobila vo vtedajšej americkej spoločnosti zdesenie. Stala sa kontroverznou. Ale na dlho, aj najslávnejšou fotografickou knihou od konca 2. svetovej vojny.
Robert Frank na polovici 50. rokov, po vzore beatnikov, sa túlal v starej fordke krížom krážom Spojenými štátmi. Fotografoval ľudí uprostred mrakodrapov, na diaľniciach či vidieku. Zobrazil všadeprítomné americké symboly. Neónové reklamy, cocacolu, jukeboxy. Zachytil patriotické oslavy národných sviatkov. Stretol černochov na juhu, kovbojov pri rodeu a aj hviezdy v Hollywoode.
Počas svojho putovania v krajine milionárov rodiacich sa z čističov topánok, objavil priepasť medzi americkým snom a každodennou realitou. Pocity strachu, neistoty, osamelosti. Aspekty, ktoré nie každý chcel vidieť. Aj rasizmus a masový konzum.
V tých rokoch, v dobe mccarthizmu, však bol Frank, za to jeho videnie, aj obviňovaný. Z protiamerického postoja. Vtedajší kritici ho nazývali privandrovalcov bez rešpektu k zemi, ktorá ho prijala.
Len som sa pozeral, a to, čo som videl, som fotografoval. Nechcel som byť zlý, obhajoval sa vtedy.
Z 28 tisíc snímkov, ktorá ho odlišovali od vtedajších precíznych fotoreportérov, Frank pre svoju knihu vybral len 83.
Vytvoril tak obrazovú podobu Kerouacovho románu Na ceste, v ktorej prehodnotil americkú ikonu pod jej povrchom.
Je to smutné blues, nemá nič spoločné s jednoznačným optimizmom humanistickej fotoreportáže. Zdanlivá prázdnota a náhodná kompozícia fotografií sú ovplyvňujúce, rovnako ako samotné objekty.
Hoci nebol prorokom a fotografie sú staré vyše šesťdesiat rokov, Frankov dôraz na mnohoznačné vizuálne symboly nezostarol a jeho dielo položilo základy novej ikonografie sveta ľudí a
atmosféry doby.
