Daidō Moriyama patrí v súčasnoti medzi najuznávanejších svetových fotografov. Jeho svojbytnú tvorbu, ako formou, tak aj obsahom, by bolo škoda nespomenúť. Navyše je to jeden z tých výtvarníkov, ktorý svojím dielom polarizuje publikum, keď ho jedni bezhranične obdivujú a ten zvyšok ho zavrhuje ako netechnického. Často v súvislosti s ním počúvam hlášku - To by som vyfotografoval tiež. A práve ten jeho radikálny antifotografický prístup je zaujímavý.
Moriyama sa narodil r. 1938 v Ikeda (prefektúra Osaka). Dostalo sa mu tradičného fotografického vzdelanie, ale to čo ho definuje začína až r. 1962, kedy sa stáva členom fotografickej skupiny Vivo. Vtedajšie povojnové Japonsko prechádzalo obrovskými zmenami založenými na ekonomickom raste a bezhlavom obdive k Amerike, spojených s preberaním mnohých aspektov kultúrneho sveta.
Celá skupina bola silne ľavicová a konzervatívna, dejúce sa zmeny vnímala s veľkou nevôľou a spolu s ňou aj Moriyama. Z jednej strany ho ovplyvnila tvorba Williama Kleina, dokumenty o New Yorku, Tokiu, Moskve a ďalších veľkomestách. Z druhej strany trendová estetika, ktorá vo fotografii znamenala technickú dokonalosť, perfektnú kompozíciu a technickú popisnosť.
Na rozdiel od Kleina, ktorý bol kompozične presný a hravý, zachytávajúci skôr humorné momenty a súvislosti, sa Moriyama s Vivo pohli na druhú stranu, vytvárajúc antifoto Are & Bure & Boke štýl - v preklade zrnitý, rozmazaný, rozostrený. A rovnako tak aj objekt jeho záujmu nebol nijako milý, Moriyama sa od začiatku zaoberá tienistou stránkou rýchleho vývoja hodnotového systému.
Už jeho prvé fotografie mali veľký úspech, nielen pre svoju spoločenskú kritickosť, ale tiež vďaka sviežemu a nezabudnuteľnému prístupu k obrazu. V ďalších desiatich rokoch sa jeho štýl ešte viac radikalizuje. V r. 1972 mu vychádza kniha Zbohom fotografia, kde sú už jeho streetovky doslova abstraktné a je veľmi ťažké v nich vôbec rozoznať pôvodnú predlohu.
Po tomto sa vracia napríklad s erotickou štúdiou Tights, s ktorou odbočí z pouličnej fotky. Celú svoju kariéru ale zostáva verný štýlu Are & Bore & Boke, ktorý spoluvytváral.
Najkúzelnejším na jeho prístupe je to, že zámerne popiera dogmy po desaťročia pokladané za nemenné. Napríklad - rozhodujúci moment, na ktorý Cartier-Bresson dôkladne čakal, aby vytvoril dokonalú snímku, Moriyama neguje a tvrdí, že fotografia vzniká hnutím mysle v momente udalosti a jej záznam je len cvaknutím uzávierky, ktoré iba hmlisto priblížia onú myšlienku alebo pocit.
Krásne je tiež jeho oslobodenie sa od techniky. Od začiatku svojej tvorby sa nenechá obmedzovať fotoaparátom a snímky vyhotovuje tým najjednoduchším, čo mu príde pod ruku.
A tak späť k onej hláške - To by som vyfotografoval tiež. Nepoznám nikoho, kto by to mohol zodpovedne vyhlásiť. Posúďte sami.
