Kde bolo, tam bolo, žila v 70. rokoch minulého storočia na brehu havajského súostrovia jedna hippies komunita.
Boli to veteráni z vojny vo Vietname, vysokoškoláci a tínedžeri sklamaní spoločnosťou. Tí všetci tu hľadali pokoj. A aj ho tu našli, keďže ostrov Kauai bol takmer rajom na zemi.
Howard Taylor, brat známej herečky Elizabeth Taylorovej, na severe ostrova vlastnil pozenok. Na jar roku 1969 vykúpil z väzenie štrnásť mužov, žien a detí, ktorí boli odsúdení za to, že na ostrove prekročili dobu pobytu. Prepustení sa stali jeho nájomníkmi - vznikol tábor Taylor Camp. Domáci nechal hippies žit na svojom pozemku bez akýchkoľvek obmedzení a nikdy sa už na ostrov nevrátil.
Čoskoro tu vznikla rada domov na stromoch a žilo tu dlhodobo asi sto ľudí. Komunita podliehala zákonom prírody - demokracia tu neexistovala. Odev bol právom - nie však povinnosťou. Heslom bolo: Mier, Láska & Jednota.
Fotograf John Wehrheim pricestoval na ostrov Kauai v roku 1971 ako 23-ročný, iba s batohom na pleciach a surfom v ruke. Keď po prvýkrát vkročil do tábora, bol pochopiteľne dosť nedôverčivý, ale po tom, čo tam viackrát prespal, sa stal dočasným členovia komunity.
Jeho obrázky strateného raja sa stali jasným dôkazom toho, že hippies neboli len tí z okraja spoločnosti, ale aj výnimoční ľudia.
Taylor Camp fungoval až osem rokov, presnejšie do roku 1977, kým oficiálne inštitúcie nenariadili jeho likvidáciu. K úplnému vysťahovaniu síce nedošlo okamžite, ale koncom dekády už nič nebolo ako na začiatku. Kultúra hippies postupne zanikala a v tábore zostalo už len zopár ľudí.
Poslednými obyvateľmi v tábore, pred jeho vypálením, bola jedna žena so svojim dieťaťom.
