Lebo ak je ten, kto vie čítať v obraze, kto ho nosí v srdci a je s ním bytostne spojený sťa malé dieťa s prsníkom matky a komu je základom a klenbou, komu je zmyslom, významom, príležitosťou na veľkosť, priestor a plnosť, ak je teda odtrhnutý od prameňa, umiera rozštiepený a zničený ako strom, ktorému odrezali korene. Už sa viac nenájde. A predsa, keď hynie spolu s obrazom, hynúcim v ňom, netrpí a nevedomky sa prispôsobuje vlastnej priemernosti. Preto treba ustavične v človeku kriesiť to, čo je veľké a priviesť ho k jeho vlastnej veľkosti. Lebo základnú živinu nedostáva z vecí, ale z jadra, ktoré ich spája. Nie diamant, ale vzťah medzi diamantom a ľuďmi ho môže živiť. Nie piesok, ale vzťah medzi pieskom a kmeňmi. Nie slová v knihe, ale vzťahy medzi nimi, ktorými sú láska, poézia a božia múdrosť.
Antoine de Saint-Exupéry
