Pôvabný, utopený v zeleni uprostred mesta, bratislavský evanjelický Cintorín pri Kozej bráne bol založený v r. 1783 na základe nariadenia cisára a kráľa Jozefa II. Rozhodnutie bolo motivované najmä požiadavkami hygieny.
Cintorín sa nachádza uprostred bývalej evanjelickej štvrti, ktorú ohraničuje Župné námestie, Suché mýto, Palisády, Kozia a Šulekova ulica.
Na cintoríne, ktorý sa aktívne využíval až do roku 1950 (v tomto roku tu bolo pochovávanie ukončené a cintorín bol úradne zrušený), sa dnes odhadom nachádza asi štyritisíc hrobových miest a s prihliadnutím na spôsob pochovávania (niektoré hroby boli použité viackrát) sa predpokladá, že v období rokov 1783 až 1950 tu bolo pochovaných asi dvadsaťtisíc zosnulých.
Mená na náhrobkoch svedčia o bohatej histórii tejto časti mesta. Miesto posledného odpočinku tu našli známe osobnosti i mnohí, dnes už zabudnutí, spojení s osudmi Bratislavy.
Cintorín pri Kozej bráne je zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok, patrí k významným pietnym miestam hlavného mesta Slovenska. Napriek tomu je jeho stav žalostný. Mnohé, často umelecky či historicky cenné náhrobky, podliehajú neúprosnému zubu času.
