IKONA ARCHITEKTÚRY 30. ROKOV
Tretia dekáda 20. storočia patrí k tým najbohatším v dejinách slovenskej modernej architektúry. Priniesla diela Emila Belluša v Piešťanoch, sanatóriá a zotavovne vo Vysokých Tatrách, na Sliači a v Trenčianskych Tepliciach, ale aj Behrensovu synagógu v Žiline, Marekov Avion a mnohé ďalšie.
A bratislavský Manderlák.
Rodina Rudolfa Manderlu patrila k známym bratislavským podnikateľom v mäsiarskom priemysle. V roku 1933 sa Manderla rozhodol postaviť v centre mesta výškový dom.
Úlohy sa ujali architekti Christian Ludwig a Ernst Spitzer (niekedy je uvádzaný aj Augustín Danielis). Na historickom pôdoryse medzi niekdajším Chlebovým trhom pred Starou tržnicou a Kamenným námestím pred Slovenskou sporiteľňou navrhli objekt, ktorý urbanisticky nereflektoval novú urbanistickú a dopravnú situáciu terajšieho Námestia SNP. Architekti však reagovali tým, že navrhli parter sčasti ako podlubie priechodné pre peších. Vystrčená hmota objektu sa však stala skutočnou dominantou priestoru a zaslúžene pupkom Bratislavy, čo vtedy mnohí veľmi oceňovali.
Vertikálny charakter budovy je zdôraznený vystupujúcimi piliermi na čelnej fasáde, ktoré sú predĺžené nad atiku, kde vytvárajú rámy. Autori použili jednoduché trojdielne okná termolux, sčasti rohové, ktoré na čelnej strane vytvárajú súvislý pás. Z bočnej strany môžeme vidieť 6-poschodovú nižšiu a širšiu časť. V budove je 64 dvoj a trojizbových bytov, na 1. poschodí bola známa bratislavská kaviareň Grand, dlhé roky centrum bratislavskej bohémy. Budova mala vysoký štandard technickej vybavenosti a realizovali ju firma Alexandra Feiglera a firma Pittel & Brausewetter.
Tretia dekáda 20. storočia patrí k tým najbohatším v dejinách slovenskej modernej architektúry. Priniesla diela Emila Belluša v Piešťanoch, sanatóriá a zotavovne vo Vysokých Tatrách, na Sliači a v Trenčianskych Tepliciach, ale aj Behrensovu synagógu v Žiline, Marekov Avion a mnohé ďalšie.
A bratislavský Manderlák.
Rodina Rudolfa Manderlu patrila k známym bratislavským podnikateľom v mäsiarskom priemysle. V roku 1933 sa Manderla rozhodol postaviť v centre mesta výškový dom.
Úlohy sa ujali architekti Christian Ludwig a Ernst Spitzer (niekedy je uvádzaný aj Augustín Danielis). Na historickom pôdoryse medzi niekdajším Chlebovým trhom pred Starou tržnicou a Kamenným námestím pred Slovenskou sporiteľňou navrhli objekt, ktorý urbanisticky nereflektoval novú urbanistickú a dopravnú situáciu terajšieho Námestia SNP. Architekti však reagovali tým, že navrhli parter sčasti ako podlubie priechodné pre peších. Vystrčená hmota objektu sa však stala skutočnou dominantou priestoru a zaslúžene pupkom Bratislavy, čo vtedy mnohí veľmi oceňovali.
Vertikálny charakter budovy je zdôraznený vystupujúcimi piliermi na čelnej fasáde, ktoré sú predĺžené nad atiku, kde vytvárajú rámy. Autori použili jednoduché trojdielne okná termolux, sčasti rohové, ktoré na čelnej strane vytvárajú súvislý pás. Z bočnej strany môžeme vidieť 6-poschodovú nižšiu a širšiu časť. V budove je 64 dvoj a trojizbových bytov, na 1. poschodí bola známa bratislavská kaviareň Grand, dlhé roky centrum bratislavskej bohémy. Budova mala vysoký štandard technickej vybavenosti a realizovali ju firma Alexandra Feiglera a firma Pittel & Brausewetter.
Jedenásťposchodová a 45 metrov vysoká budova vytvorila v roku 1936 novú modernú dominantu Bratislavy. V čase vzniku vyvolala búrlivé reakcie za aj proti, ako to v takýchto prípadoch je takmer pravidlom. Mesto podporilo krok k modernej metropole a odmietlo názor staromilcov a ľudí bojujúcich proti odvážnej zmene charakteru mesta tak, ako to bolo aj v prípade obchodného domu Brouk a Babka, družstevných domov oproti nemu alebo Mestskej sporiteľne.
Štefan Šlachta
Štefan Šlachta
CHRISTIAN LUDWIG /1901-1967
Bratislavský medzivojnový architekt, ktorého viaceré diela patria k najlepším dielam funkcionalistickej architektúry na Slovensku. Architektúru vyštudoval v Mníchove v roku 1925. Prvé roky praxe absolvoval v ateliéri Franza Wimmera a Andreja Szőnyiho. Od roku 1928 viedol samostatný spoločenský ateliér s Augustinom Danielisom. K ich najznámejším prácam v Bratislave patrí tzv. Lutherov dom na Palisádach, Café Regina na Hurbanovom námestí, obchodný dom Brouk a Babka na Námestí SNP a mnohé obytné domy a vily na Hradnom vrchu. Ako málokto zo súčasníkov dokázal vo svojej práci skĺbiť tradičné architektonické hodnoty s myšlienkami modernizmu. Po roku 1945 emigroval do Rakúska, kde založil ateliér v Linzi. Jeden z jeho dvoch synov je svetoznámy rakúsky maliar Christian Ludwig Attersee. Christian Ludwig zomrel v roku 1967 v Linzi. V roku 2004 boli jeho pozostatky prenesené do rodinnej hrobky na bratislavský Cintorín pri Kozej bráne.
