Anton Sládek nefotografuje Bratislavu ako pohľadnicu.
Fotografuje jej pamäť.
Vyrastal v jej uliciach a desaťročia objektívom sleduje, čo mizne a čo vzniká.
Dokáže Bratislavu fotografovať tak, že zrazu vidíme aj to, čo obchádzame bez povšimnutia.
V jeho čiernobielych fotografiách je nostalgia, ale nie sentiment.
Necháva vyniknúť svetlo, tieň a čas.
Tie fotografie nie sú oslavou Bratislavy, ani jej obžalobou.
Je v nich zaznamenaný osobný vzťah človeka, ktorý má svoje mesto rád.
Sládkova Bratislava je miestom, ktoré (ne)poznáme.
