Lillian Bassman začala svoju profesionálnu dráhu pod vedením Alexeya Brodovitcha, legendárneho art directora Harper's Bazaar. Od roku 1940 s ním spolupracovala a neskôr sa stala spoluart directorkou časopisu Junior Bazaar. Vytvárala priestor aj pre mladých fotografov, medzi nimi Richarda Avedona, Roberta Franka, Louisa Faurera či Arnolda Newmana.
Sama začala fotografovať v polovici štyridsiatych rokov. Jej čiernobiele fotografie charakterizovalo mäkké svetlo, výrazné kontrasty, tieň, zrnitosť, neostrosť a nezvyčajné kompozície. V darkroome svoje fotografie ďalej experimentálne spracovávala, takže výsledok často pripomínal skôr maľbu než klasickú módnu fotografiu.
V sedemdesiatych rokoch módnu fotografiu opustila a časť svojich starých negatívov dokonca vyhodila. V deväťdesiatych rokoch však boli jej práce znovu objavené a Bassman sa k nim vrátila. Začala ich nanovo tlačiť a interpretovať, pričom vznikali ešte abstraktnejšie obrazy.
Lillian Bassman patrí medzi legendy svetovej módnej fotografie. Jej fotografie však nikdy neboli iba o móde – boli predovšetkým osobným videním svetla, tela, priestoru a atmosféry.
