April 28, 2013

SYNÁČIK ULICE

Anton Podstraský / 1.4.1939-21.8.2007

celý život to bolo len také bezcieľne chodenie
čakal som, kedy do niečoho zakopnem
keď som zakopol, tak to už stálo za to

Anton Podstraský sa narodil v roku 1939 v obci Pružina pri Považskej Bystrici. Pochádzal z dvanástich detí, ktoré museli rodičom pomáhať pri zabezpečovaní obživy, ale ako desaťročný ťažko ochorel. Diagnóza znela - kostná tuberkulóza. Choroba ho pripútala na lôžko, kde strávil dva roky. Počas tejto doby sa venoval kresleniu, v ktorom pokračoval aj po návrate do školy, no choroba mu spôsobovala problémy počas celého života. Až koncom roku 2006 mu nefunkčnú nohu museli amputovať.

V roku 1955 bol prijatý do prvého ročníka na Školu umeleckého priemyslu v Bratislave. Po zistení profesorov, že na prácu s drevom má väčší talent ako na maľovanie, začal s rezbárstvom. Neskôr, po vzhliadnutí jeho fotografií sôch, ktoré si robil sám pre seba, mu navrhli, či by nechcel vyskúšať fotografiu, ktorá ho naplno chytila. V roku 1959 spravil záverečné skúšky. Boli to portréty sochára Alexandra Trizuljaka pracujúceho vo svojom ateliéri na návrhu súsošia sovietskeho vojaka pre Slavín.

Po sérii rôznych zamestnaní sa stal fotografom Filmových ateliérov na bratislavskej Kolibe. Vďaka tejto práci precestoval celé Slovensko. Služobné cesty využíval na fotografovanie vlastných námetov - krajina a jednoduchí ľudia. Keď sme niekde filmovali, utiekol som od štábu a fotil som si svoje veci. Režiséri ma tolerovali. Vedeli, že sa vrátim a budem fotiť aj pre nich. Bol to krásny život. V ateliéroch na Kolibe pracoval do roku 1974, kde celkovo zdokumentoval 26 slovenských filmov. Tu sa jeho kariéra filmového fotografa končí. Po čase začal pracovať pre noviny. Hoci musel prijímať aj zadania od redakcií, väčšina uverejnených fotografií vznikla ako voľná tvorba. V 70. a 80. rokoch bola stredobodom jeho tvorivého záujmu téma alkoholu.

Strhávanie plagátov k 1. máju alebo k výročiu SNP ho stálo šesť mesiacov v bratislavskom Justičnom paláci, z ktorých si však odsedel štyri. Súd mu nariadil aj protialkoholické liečenie. Tak sa po návrate z väzenia dostal do psychiatrickej liečebne v Galante. Keď som tam nastúpil, primárka bola práve odcestovaná. Tak som fotil. Keď sa vrátila, tak sa zľakla a aparát mi zobrala. Od kamaráta som však dostal ďalší. Ale aj ten mi zobrali. Ale podobne ako vo väzení, jeho fotografie ďalej vychádzali v tlači. Do blázinca mi chodili pravidelné honoráre. Taký prípad tam ešte nemali. Bol som najbohatší blázon!

Alkohol bol pre fotografa spoločníkom, inšpiráciou, ale tak isto aj problémom. Po trinásťročnom manželstve sa rozviedol a stratil kontakt s dvoma dcérami.

Až do konca osemdesiatych rokov tvoril bez problémov. Pád komunizmu a následná zmena režimu, situácia v masmédiách však predznamenali koniec jeho aktívnej kariéry. Uživiť sa svojim remeslom nakoniec vzdal. Fotografoval aj naďalej, ale skromné a občasné honoráre boli iba prilepšením k jeho invalidnému a starobnému dôchodku. Koncom deväťdesiatych rokov a v prvých rokoch 21. storočia už nefotografoval, iba skôr oddychoval a čas trávil popíjaním vína s kamarátmi.

Zomrel po hospitalizácii v roku 2007.

Anton Podstraský síce rád fotografoval dynamiku života, ale pre dejiny fotografie sú asi najdôležitejšie jeho záznamy skleslosti, nevládnosti a nehybnosti. Málokto tak ako on predstavil typické prejavy spoločenskej stagnácie, vlastne reálny obraz socializmu v záverečnej fáze jeho existencie.

Bol synáčikom ulice sveta plnej porúch a úpadku.

























© ANTON PODSTRASKÝ

April 24, 2013

LINDA McCARTNEY

Linda Louise Eastman McCartney / 24.9.1941-17.4.1998

Linda McCartney se narodila 24. září 1941 v New Yorku. Vyrůstala ve Scarsdale ve státě New York v židovské rodině. Její otec Lee Eastman pracoval jako právník. Linda měla šťastné dětství až do devatenácti let, kdy jí zemřela při leteckém neštěstí matka Louise Lider Eastman. Linda studovala dějiny umění na univerzitě v Arizoně. Vždycky ráda fotografovala. Na škole se seznámila s Josephem Melvin Seeem, za kterého se provdala a měla s ním dceru Heather. Po škole odjela do Nex Yorku, kde pracovala jako sekretářka. První fotografická šance se naskytla, když mohla fotit The Rolling Stones na jachtě. Udělala to a měla úspěch. Jak taky jinak, byla to moc dobrá fotografka. Její fotky byly plné života a udělané v pravý moment. Díky fotografování měla Linda přístup do světa hudby - fotila Doors, Who, Jimi Hendrixe, Simona and Garfunkela, Bob Dylana, Otis Reddinga, Janis Joplina a Beatles. Stala se fotografkou časopisu Rolling Stone. S mnoha hudebníky měla různé milostné aférky. V červnu 1965 se rozvedla. S Paulem McCartneym se poprvé setkala 1967 v Londýně v hudebním klubu The Bag O' Nails. Paul si jí hned všiml. Tentýž rok fotila Beatles při vydávání alba Sergeant Pepper. Vzali se o dva roky později - 12. března 1969. O osm dní tak předběhli Johna Lennona s Yoko Ono. Paul adoptoval Heather. Po svatbě se Linda s Heather natrvalo přestěhovaly do Velké Británie. V době rozpadu skupiny se jim narodila první dcera Mary. Po rozpadu Beatles Paul s Lindou odjeli na svou farmu ve Skotsku, kde se jim narodila druhá dcera Stella, o dva roky mladší než Mary. V roce 1970 naučil Paul McCartney svou ženu hrát na klávesy a angažoval jí ve své nové skupině Wings. Ačkoliv hudební kritici Lindu kritizovali za její zpěv i hraní, Wings byli velmi úspěšní. Krom toho se Linda s Paulem rozhodli stát vegetariány. Když viděli z okna pást se ovečky před farmou a jedli u toho maso, prostě toho nechali. Linda McCartney vydávala kuchařky a měla i vlastní značku vegetariánské stravy. Manželé spolu prý byli každou noc kromě té, kdy Paula zavřeli v Japonsku za převážení marihuany. Roku 1977 se jim narodilo třetí dítě, syn James (dnes je hudebník). V roce 1995 onemocněla rakovinou prsu, stejně jako před lety McCartneyho matka. Ačkoliv podstoupila léčbu, 17. dubna 1998 zemřela na rodinném ranči v Arizoně.