Miroslav Tichý / 20.11.1926-12.4.2011
Kde bolo tam bolo, žil raz jeden muž. Diogenes, punker a nežný voyer. Neobyčajne obyčajný fotograf. Dozvedel som sa to až nedávno, keď zomrel. Niekedy sa aj takto zvykneme stretávať. Ticho, ako škriatkovia. Ale neskoro. Škoda. Čo už.
Opus Miroslava Tichého je výsledkom kombinácie individuálneho osudu a neovplyvniteľnej inšpirácie. V prostredí vždy priaznivých okolností, by jeho unikátne dielo pravdepodobne nikdy nevzniklo Tým je silné. Je dokonalým príbehom o nespútanom a originálnom umeleckom živle.
Žil vo vnútornom exile s materiálnym minimom. Peniazom nerozumel, hodnotným mu bolo vlastné potešenie. Opustil akademizmus, bol kontroverzným so svojimi normami bez konvencií a proti prúdu, nepohodlný i vysmievaný, avšak slobodný. Ako tichá bomba v introvertnosti chrlil vlastné výtvarné pravdy o živote. Chodil v neudržiavanom čiernom obleku scelenom drôtikmi, neumýval sa, neholil a nestrihal, nejedol mäso a pil alkohol. Deti sa ho báli. Panicky obdivoval fyzickú krásu ženy.
Žil vo vnútornom exile s materiálnym minimom. Peniazom nerozumel, hodnotným mu bolo vlastné potešenie. Opustil akademizmus, bol kontroverzným so svojimi normami bez konvencií a proti prúdu, nepohodlný i vysmievaný, avšak slobodný. Ako tichá bomba v introvertnosti chrlil vlastné výtvarné pravdy o živote. Chodil v neudržiavanom čiernom obleku scelenom drôtikmi, neumýval sa, neholil a nestrihal, nejedol mäso a pil alkohol. Deti sa ho báli. Panicky obdivoval fyzickú krásu ženy.
Fotografovanín sa realizoval absolútne. Na kúpaliskách, v uliciach, v bufetoch používal starožitnú dosku, ruský bakelit, nemecké haraburdy a vlastnoručne vyrobené fotoaparáty. Skrýval ich pod oblečením, mieril tajne, naslepo. Exponoval nadrobno postrihaný film, kusy papiera osvetloval odhadmo svojím zväčšovacím monštrom a to všetko spracovával archaicky pripravovanou chémiou. O osude fotiek nerozmýšľal, odkladal ich do stratena, niektore rozdal, iné vyhodil.
Jeho neostré a čarovne exponované obrázky sa vynárajú z potravinových škvŕn, sú poškriabané a zaprášené. Vďaka pábitelskému rozkladu klamú telom, vyzerajú staršie ako sú. Anachronicky popierajú prakticky všetko súčasné v fotografii. Vopred daný koncept a technický dokonalý hyperrealizmus zastupuje nespútaná živočíšnosť, spomienka na rannú fotografiu, atmosférou až secesný piktorializmus. Každá je bizarným originálom, charakterným obrazom v naivne pomaľovanom kartónovom ráme.
Odborná verejnosť jeho odkaz prijala rozmanite. Doma je jeho lyrický konceptualizmus nehodný zásahu do dejín fotografie, zneužíva ho bulvár a neľudský mamon. V zahraničí sa jeho dielo, ocenené závratnými sumami, vystavuje v prestížnych galériach a signovali ho, už ako matuzalema, za objav svetovej fotografie.
Príbeh Miroslava Tichého je ako fotografia. Ako jedna z jeho obyčajných, ktoré sú príbehmi z neobyčajného života. Nič viac a nič menej. A to ma fascinuje.
