May 27, 2013

SAUL LEITER


Značnú časť svojho života som bol prehliadaný.
Svojím spôsobom som tak bol ale stále šťastný.
Byť prehliadaný je obrovská výhoda.
Vďaka tomu som sa naučil vidieť to, čo iní nevidia a reagovať na situácie inak ako ostatní.
Pozorujem svet bez toho, aby som bol na čokoľvek pripravený. 
Saul Leiter

Neobyčajné čiernobiele fotografie, akty pre módne časopisy ale aj osamelé farebné momentky z newyorských ulíc bolo v uplynulých dňoch možné vidieť na výstave Saula Leitera vo viedenskom Kunst Hause.
Jeden z priekopníkov americkej farebnej fotografie sa tu predstavil ako muž, ktorého zvedavo a skromne fascinujú zo šedi vytrhnuté krásy pouličného života v New Yorku. Fotografuje najčastejšie v blízkom okolí, niekedy pred vlastným domom, na fotografiách ukazuje veci prehliadané a zabudnuté. 
Saul Leiter sa mal na želanie rodičov stať rabínom, ale už od detstva sa nedokázal odtrhnúť od kníh s umením. Miloval ho a túžil sa stať maliarom po vzore Picassa, Vermeera či Vuillarda. 
V roku 1946 opustil rabínskú školu v Clevelande a vydal sa maľovať do New Yorku, kde stretol jedného z priekopníkov abstraktného expresionizmu Richarda Pousset-Darta. Ten v ňom prvýkrát prebudil záujem o fotografiu. Keď Leiter o rok neskôr navštívil výstavu fotografií Henriho Cartiera-Bressona, od maliarskych plátien sa odpútal. 
Cartier-Bressonove čiernobiele snímky spontánnych momentov na neho urobili taký dojem, že si okamžite zakúpil fotoaparát Leica. Bez akejkoľvek prípravy sa vydal v ústrety newyorským uliciam a začal fotografovať okolité dianie. Najprv čiernobielo, hoci vzápätí potom ako jeden z prvých fotografov prešiel na farebný film. Napriek tomu sa Leiter čiernobielej fotografie nikdy úplne nevzdal. 
V roku 1951 Leiter publikoval v časopise Life cyklus fotografií The Wedding as a Funeral a začal spolupracovať s Harper 's Bazaar, Elle a Vogue. Jeho talent si vzápätí všimol fotografický kurátor newyorského Múzea moderného umenia a galerista Edward Steichen, ktorý Leiterovi v roku 1957 vystavil dvadsať farebných fotografií. Na verejnosť ale zvlášť nezapôsobili. 
S odhodlaním sa však naďalej prechádzal ulicami, kde si robil fotografie len tak pre radosť. Saula Leitera priťahujú obyčajné všednosti - náhodní okoloidúci, autá, kaviarne, taxíky, výklady obchodov, dopravné značky alebo najrôznejšie nápisy, ktoré inak okoloidúci bez povšimnutia míňa. Svoje objekty si dôsledne vyberá a upozorňuje, čo nám zatajujú. 
Aj keď sa Leiter zameriava na všedný život, jeho fotografie nemožno považovať za rýdzo dokumentárne. Na to sú až príliš subjektívne - plné melanchólie, odcudzenia a samoty. Silný dojem navyše v jeho prípade prináša veľkosť obrazovej plochy, na ktorej býva predmet rozostrený, ďalej časté hry svetla a tieňa, asymetrické kompozície a používanie starých filmov, ktoré umožňujú experimenty s farbou a jej kontrastom. 
89-ročný Saul Leiter dodnes žije v New Yorku. Keď prší alebo padá sneh a ľudia sa chúlia pod dáždniky či trasú zimou, stále berie fotoaparát a vyráža do ulíc, aby aspoň na chvíľu zastavil mesto, ktoré sa k spánku nikdy neukladá. 
Chcel by som sa zoznámiť s pánom Leiterom, chodiť s ním po uliciach New Yorku a spolu veľa fotografovať.