Vivian Maier / 1.2.1926-21.4.2009
V civilnom živote pestúnka, vo voľnom čase zapálená fotografka v uliciach Chicaga a New Yorku. Američanka Vivian Maier nafotila za 50 rokov viac ako sto tisíc snímok. So svojím fotoaparátom najradšej zachytávala bežný život prostých a neznámych ľudí, ich výrazy tváre a gestá. Prvú vec, ktorú ráno jej voľného dňa urobila, bolo, že zobrala fotoaparát a dala si ho okolo krku. Mohli sme ju tak vidieť až do neskorých nočných hodín, spomína Maren Baylaender, ktorej sa starala o zdravotne postihnutú dcéru. Pamätám si ju ako utiahnutú osobu, ale s veľmi silnými názormi. Ďalší ju označovali za veľkú feministku, ktorá rada a často chodila v mužskom oblečení. Jednoduchej žene však vtedy ani len nenapadlo, že to, čo robí, jedného dňa ocení celý svet.
Po celé desaťročia sa Vivianina práca skrývala v tieni. Všetko sa však zmenilo náhodou. Nič netušiaci mladý realitný agent a historik Chicaga John Maloof, hľadal staré fotky mesta. Na jednej aukcii v roku 2007 za 380 dolárov kúpil krabicu plnú nikdy nevyvolaných filmov a neskôr si od iného obchodníka odkúpil ďalšie negatívy. John začal materiál spracovávať a netrvalo dlho, kým si uvedomil, že to neboli obyčajné zábery. Rozhodol sa nájsť legendu, ktorá ich vytvorila a rýchlo zistil jej meno. Kým ju stihol navštíviť, objavil jej nekrológ v novinách. Vivien sa pokĺzla na ľade, utrpela poranenia hlavy, nikdy sa úplne nezotavila a vo veku 83 rokov zomrela. Od tej doby, práce tejto neuveriteľne nadanej ženy obrátili umelecký svet hore nohami.
Maierovej práce, pouličné momentky, sú predovšetkým sugestívne pre tých, ktorí vyrastali v druhej polovici minulého storočia. Pozerajúc hlboko do duše času sa odvážila ísť mimo pohodlie domova a zdokumentovala všetky segmenty života vo veľkomeste a na periférii. Vďaka skvelému oku a výraznému citu pre bizarné detaily sa jej podarilo vytvoriť ucelený a osobitý pohľad na americkú spoločnosť svojej doby. Jej fotografie získali medzinárodnú pozornosť médií a galérií v Londýne, New Yorku, Los Angeles, Osle a Hamburgu.
28. marca 2014 mal celosvetovú premiéru filmový dokument Finding Vivian Maier. V réžii Charlie Siskela ho vyprodukoval jej objaviteľ John Maloof. Ešte predtým získal festivalové ocenenia v Berlíne, New Yorku a Toronte. Hlavným zdrojom informácií vo filme sú deti, o ktoré sa Vivian Maier starala. Podľa ich výpovedí by s natočením filmu, ktorý sa jej životom zaoberá, určite nesúhlasila. Bola veľmi introvertná, ľudí sa stránila, nemala vraj takmer žiadnych priateľov. Maloof špekuluje o tom, že bola v detstve zneužívaná. Niektorí recenzenti podozrievajú tvorcov filmu z vypočítavého a nedôstojného obcovania so životným príbehom Vivian Maier za účelom vyrobenia dojmu škandalózneho odhalenia. Dúfajú vraj, že filmom upútajú pozornosť na fotografie, ktoré by mohli výrazne vzrásť na cene, hoci už teraz sa tešia pozornosti kritiky. Tá by však bez príbehu, ktorý ju zahaľuje a hodnoty jej diela ťažko dosiahla takých rozmerov.
Po celé desaťročia sa Vivianina práca skrývala v tieni. Všetko sa však zmenilo náhodou. Nič netušiaci mladý realitný agent a historik Chicaga John Maloof, hľadal staré fotky mesta. Na jednej aukcii v roku 2007 za 380 dolárov kúpil krabicu plnú nikdy nevyvolaných filmov a neskôr si od iného obchodníka odkúpil ďalšie negatívy. John začal materiál spracovávať a netrvalo dlho, kým si uvedomil, že to neboli obyčajné zábery. Rozhodol sa nájsť legendu, ktorá ich vytvorila a rýchlo zistil jej meno. Kým ju stihol navštíviť, objavil jej nekrológ v novinách. Vivien sa pokĺzla na ľade, utrpela poranenia hlavy, nikdy sa úplne nezotavila a vo veku 83 rokov zomrela. Od tej doby, práce tejto neuveriteľne nadanej ženy obrátili umelecký svet hore nohami.
Maierovej práce, pouličné momentky, sú predovšetkým sugestívne pre tých, ktorí vyrastali v druhej polovici minulého storočia. Pozerajúc hlboko do duše času sa odvážila ísť mimo pohodlie domova a zdokumentovala všetky segmenty života vo veľkomeste a na periférii. Vďaka skvelému oku a výraznému citu pre bizarné detaily sa jej podarilo vytvoriť ucelený a osobitý pohľad na americkú spoločnosť svojej doby. Jej fotografie získali medzinárodnú pozornosť médií a galérií v Londýne, New Yorku, Los Angeles, Osle a Hamburgu.
28. marca 2014 mal celosvetovú premiéru filmový dokument Finding Vivian Maier. V réžii Charlie Siskela ho vyprodukoval jej objaviteľ John Maloof. Ešte predtým získal festivalové ocenenia v Berlíne, New Yorku a Toronte. Hlavným zdrojom informácií vo filme sú deti, o ktoré sa Vivian Maier starala. Podľa ich výpovedí by s natočením filmu, ktorý sa jej životom zaoberá, určite nesúhlasila. Bola veľmi introvertná, ľudí sa stránila, nemala vraj takmer žiadnych priateľov. Maloof špekuluje o tom, že bola v detstve zneužívaná. Niektorí recenzenti podozrievajú tvorcov filmu z vypočítavého a nedôstojného obcovania so životným príbehom Vivian Maier za účelom vyrobenia dojmu škandalózneho odhalenia. Dúfajú vraj, že filmom upútajú pozornosť na fotografie, ktoré by mohli výrazne vzrásť na cene, hoci už teraz sa tešia pozornosti kritiky. Tá by však bez príbehu, ktorý ju zahaľuje a hodnoty jej diela ťažko dosiahla takých rozmerov.
John Maloof
