Súčasné možnosti
prikrášľovania reality na fotografiách sú neobmedzené, a aj sa vo veľkej miere
využívajú. Ukazovať však realitu takú, aká naozaj je, sa ale moc nenosí. Ani
v 50. a 60. rokoch minulého storočia nebolo zobrazovanie všetkých
podôb reality samozrejmosťou. Sociálny dokument už mal vo svete fotografie
svoje miesto, ale sústredil sa skôr na krízové a vojnové situácie v
spoločnosti.
Antropoložka, či archeoložka humanity Diane Arbus fotografovala bežnú realitu Ameriky. Napriek tomu jej fotografie sú iné. Inakosť a zvláštnosť sú ich spoločným menovateľom.
Spočiatku Diane Arbus pracovala dlhý čas ako asistentka svojho manžela Allana, ktorý sa zaoberal reklamnou fotografiou. Dokonalé gazdinky, vyžehlené modely módnej konfekcie či luxusné kožuchy predávané firmou jej otca. To bol svet, v ktorom sa pohybovala. Taký svet fotografie bol ale pre inteligentnú, citlivú a vzdelanú Diane nezaujímavý a povrchný. Nevedela síce čo bude fotografovať, čo však fotografovať nechce, to vedela celkom presne. Opustila preto prácu vo fotoštúdiu i rodinu, a začala podnikať výlety do reality.
Prostredie New Yorku pre Diane predstavovalo nekonečné možnosti. Fotografovala poetické názory mestského etnika bez kalkulu. Začala si všímať ľudí, ktorí boli do tej doby pre dámu s jej spoločenským statusom neviditeľní. Na jej záberoch sa objavili úplne obyčajní ľudia, ale aj ľudia postavení na okraj spoločnosti, geriatriu. Hoci jej prístup bol dokumentárny, vychádzala zo svojich predstáv, v ktorých popierala normalitu a dala priestor samote.
Tá a nezvládnutý nihilizmus ju ale nakoniec zabili. Predávkovaná, v záchvate depresie si podrezala žily.
Diane z Upper West Side nám zanechala emotívne pohľady na ničím nevyestetizovanú realitu sprostredkovanú fotografickým médiom - jednoduchým čiernobielym obrazom a silným subjektívnym vkladom autorky. Dominantná intimita a zároveň extravagancia jej diela dodnes priťahuje široké publikum.
Antropoložka, či archeoložka humanity Diane Arbus fotografovala bežnú realitu Ameriky. Napriek tomu jej fotografie sú iné. Inakosť a zvláštnosť sú ich spoločným menovateľom.
Spočiatku Diane Arbus pracovala dlhý čas ako asistentka svojho manžela Allana, ktorý sa zaoberal reklamnou fotografiou. Dokonalé gazdinky, vyžehlené modely módnej konfekcie či luxusné kožuchy predávané firmou jej otca. To bol svet, v ktorom sa pohybovala. Taký svet fotografie bol ale pre inteligentnú, citlivú a vzdelanú Diane nezaujímavý a povrchný. Nevedela síce čo bude fotografovať, čo však fotografovať nechce, to vedela celkom presne. Opustila preto prácu vo fotoštúdiu i rodinu, a začala podnikať výlety do reality.
Prostredie New Yorku pre Diane predstavovalo nekonečné možnosti. Fotografovala poetické názory mestského etnika bez kalkulu. Začala si všímať ľudí, ktorí boli do tej doby pre dámu s jej spoločenským statusom neviditeľní. Na jej záberoch sa objavili úplne obyčajní ľudia, ale aj ľudia postavení na okraj spoločnosti, geriatriu. Hoci jej prístup bol dokumentárny, vychádzala zo svojich predstáv, v ktorých popierala normalitu a dala priestor samote.
Tá a nezvládnutý nihilizmus ju ale nakoniec zabili. Predávkovaná, v záchvate depresie si podrezala žily.
Diane z Upper West Side nám zanechala emotívne pohľady na ničím nevyestetizovanú realitu sprostredkovanú fotografickým médiom - jednoduchým čiernobielym obrazom a silným subjektívnym vkladom autorky. Dominantná intimita a zároveň extravagancia jej diela dodnes priťahuje široké publikum.
Slávna fotografia chlapca s granátom sa
pre mnohých stala symbolom doby, karikatúrou vojny vo
Vietname a vtedajšej politickej situácie.
Dnes vyše 50 ročný poisťovací agent Colin Wood o nej povedal:
Na fotografovanie
si nepamätám, som si však istý, že fotografia bola spoluprácou. Takúto pózu, by
som normálne neurobil. Zrejme som napodobňoval tváre z vojnových filmov, aké
som vtedy rád pozeral. Je však pravda, že to obdobie, bolo pre mňa ťažkým
obdobím. Cítil som sa nahnevaný. Rodičia sa rozviedli a môj život bol plný
osamelosti a pocitu opustenosti. Išiel som vybuchnúť. Ona to zrejme cítila
a zrejme som pociťoval jej spoluúčasť.
O prelomovom období D.A. rozpráva pozoruhodný, surrealisticky ladený film Diane Arbus: Príbeh jednej obsesie od režiséra Stevena Shainberg s Nicole Kidman v hlavnej úlohe.
Príbehom je vymyslený portrét, inšpirovaný polemickou biografiou od Patricie Bosworth. Snaží sa však vystihnúť osobnosť fotografky.
Je poctou umelkyni, ktora zásadne premenila nielen seba, ale tiež celú vtedajšiu svetovú fotografiu.
Príbehom je vymyslený portrét, inšpirovaný polemickou biografiou od Patricie Bosworth. Snaží sa však vystihnúť osobnosť fotografky.
Je poctou umelkyni, ktora zásadne premenila nielen seba, ale tiež celú vtedajšiu svetovú fotografiu.
