Keď Stanley Kubrick začal fotografovať, mal iba šestnásť rokov.
Európa bola spustošená vojnou, no na druhej strane Atlantiku to vyzeralo úplne inak.
Z New Yorku sa stávalo hlavné mesto sveta a Amerika bola dychtivá po pútavých príbehoch.
Mladý Stanley ešte možno ani netušil, že raz bude príbehy rozprávať na striebornom plátne, a možno dokonca ani to, že nimi napíše kapitolu dejín kinematografie.
Vedel však, že chce ukazovať ľuďom svet tak, ako ho vidí.
Inak by totiž svoju fotografiu predavača novín, zahľadeného na titulku ohlasujúcu smrť prezidenta Roosevelta, nerozposlal do novín a časopisov s otázkou, či by ju neuverejnili.
Zhodou okolností sa zapáčila magazínu Look, ktorý platil najvyššie honoráre.
A páčila sa tak, že keď o rok neskôr Kubrick odišiel zo školy, rovno mu dali miesto.
Dostal zmluvu na päťdesiat dolárov týždenne a šancu prinášať fotoreportáže, ukazujúce z hľadiska veľkých dejín iba malé, no ľudské príbehy.
Počas spolupráce medzi rokmi 1946 a 1950 urobil Kubrick pre Look až 27 tisíc fotografií.
